Hrabavá a vodná hydina | BIELEFELDKA RODOVO SFARBENÁ
BIELEFELDKA RODOVO SFARBENÁ

Vložené 04.01.2020

Bielefeldské kury sú pomerne mladé plemeno, známe predovšetkým tým, že znášajú väčšie vajcia hnedého sfarbenia. Ide o robustné, pokojné kury s dobrou mäsovou úžitkovosťou. Zaraďujeme ich medzi stredne ťažké plemená s kombinovanou úžitkovosťou. Veľká i zdrobnená forma má svoj pôvod v Nemecku.

         
     Bielefeldka rodovo sfarbená hnedoprsá.                        Zdrobnená bielefeldka sliepka rodovo sfarbená hnedoprsá.

Bielefeldky vznikali v sedemdesiatych rokoch 20. storočia krížením  niektorých stredne ťažkých plemien. Uvádzajú sa predovšetkým mechelenské kury, amroksky, velsumky, hempšírky a rodajlendky. Ich šľachtiteľ Gerd Rothmann si kládol za cieľ vytvoriť robustné kury s dobrou znáškou a farebným autosexingom pri kurčatách.

Po prvý raz boli bielefeldky  vystavené roku 1976 v Hannoveri pod  názvom Deutsches Kennhuhn. Proti tomuto názvu boli vznesené námietky, svoj dnešný názov získali podľa nemeckého mesta Bielefeld, neďaleko ktorého boli vyšľachtené. Uznané boli až roku 1980.

O štyri roky neskôr boli uznané aj zdrobnené bielefeldské kury. Tie vznikali krížením veľkých bielefeldiek so zdrobnenými amrokskami a velsumkami.

Bielefeldské kury patria medzi plemená s väčším telesným rámcom, hmotnosť kohúta v prvom roku sa pohybuje od 3,1 do 3,7 kg, sliepky 2,6  až 3,2 kg. Pri zdrobnených kohút 1,0 – 1,2, sliepka 0,8 – 1,0 kg. K charakteristikám patrí dlhý, dobre osvalený trup, dlhý, rovný chrbát a výrazné klenuté prsia. Trup by mal byť vodorovne nesený. Chvost by mal byť stredne dlhý, nasadený v uhle
50 o. Kosieriky kohúta sú stredne dlhé a úplne zakrývajú kormidlové perá. Beháky sa požadujú stredne dlhé, žltej farby.

Hlava je pomerne veľká, zobák silný, stredne dlhý, žltej farby s prímesou rohovej. Ušnice majú byť, ako pri väčšine stredne ťažkých plemien, červené, mierne zvráskavené. Oči sa požadujú oranžovočervené. Typický hrebeň je listový, stredne veľký so 4 – 6 zubmi. Zástavica mierne odstáva.

Operenie je široké, bohaté, kyprejšie, náznak podušiek v oblasti holení sa pripúšťa. Do chovu nezaraďujeme jedince drobné, krátke alebo úzke. Pri niektorých jedincoch sa vyskytujú krivé alebo len dovnútra zahnuté prsty, dlhé beháky alebo holene.

Kohúty sa obrúčkujú obrúčkami o priemere 22 mm, sliepky 20 mm, pre zdrobnenú formu sa na kohúty používa priemer 15 mm, na sliepky 13 mm.

Prvým vyšľachteným farebným rázom a pri bielefeldkách aj najčastejším, je ráz rodovo sfarbený hnedoprsý. Ide o  kombináciu základných prvkov hrdzavo jarabičieho sfarbenia so znakmi krahulcovej kresby.

Hlava a závesy kohúta sú zlaté až červenožlté so znakmi sivej stvolovou kresby a bielou krahulcovou kresbou. Vo veľkých krovkách krídelných je prímes čiernej farby. Hrdlo, prsia, boky, holene a brucho sú hnedožlté s krahulcovou kresbou. Prímes malého množstva sivej farby sa toleruje. Lakťové letky majú vnútorné zástavice sivé, vonkajšie krahulcovo prekreslené, pri  zloženom krídle tvoria trojuholník sivej, bielej a žltohnedej farby.


                                                                  Zdrobnená bielefeldka rodovo sfarbená, kohút.


Chvost by mal byť sivočierny s krahulcovou kresbou, tiež podsada je krahulcovo prekreslená. Veľkou chybou v sfarbení kohúta je prevažujúca sivobiela krahulcová kresba na prsiach, holeniach, bokoch alebo bruchu, alebo neprekreslené kosieriky.

Sliepka na prvý pohľad vyzerá oveľa tmavšia ako kohút. Hlava a krčný záves sú zlaté so sivočiernou stvolovou kresbou a priečnou bielou krahulcovou kresbou. Neprípustné sú väčšie plochy plášťa bez krahulcovej kresby. Prsia by mali byť červenožlté bez krahulcovej kresby. Uvádza sa, že nie je ľahké prsia bez kresby udržať. Silne prekreslené prsia sú vylučujúcou chybou. Boky ba mali byť sivohnedé so svetlejšími kostrnkami, holene a brucho sivé. Lakťové letky majú vonkajšie zástavice hnedé s čiernym popraškom, vnútorné sivočierne, ručné a lakťové letky sú sivočierne s čiernym popraškom. Ráz strieborný rodovo sfarbený je mladší, červenožltá farba je pri ňom nahradená strieborno-bielou. Prsia sliepky sú lososové.

Požadovaná znáška v prvom roku je 180 vajec s hmotnosťou 58 g. Chovateľ bielefeldiek  A. Sedlák uvádza pri rodovo sfarbených hnedoprsých znášku 200 vajec a hmotnosť vajec cez 60 g. Zvláštnosťou nie sú ani vajcia nad 70 g. Pri zdrobnených sa predpokladá znáška 140 vajec s hmotnosťou 45 g, nemecké stránky uvádzajú znášku v prvom roku 160 vajec. Tiež pri sliepkach z nášho chovu znáška neklesá pod 150 vajec a hmotnosť pod 50 g. Vajcia majú tmavšiu červenohnedú škrupinu. Znáška začína na začiatku šiesteho mesiaca veku, bielefeldky znášajú aj v zime.


                           Bielefeldky znášajú väčšie vajcia hnedej farby. Na fotografii sú vajcia zdrobnených bielefeldiek.

Kvokavosť nie je žiaduca, ale občas sa vyskytuje, predovšetkým pri zdrobnených bielefeldkách. Tiež mäsová úžitkovosť bielefeldiek  je zaujímavá -  vynikajú rýchlym rastom a veľmi dobrou mäsitosťou. Koža je žltá. Uvádza sa, že kurčatá dosahujú jatočnú hmotnosť okolo dvoch mesiacov veku.

Bielefeldky patria k najpokojnejším plemenám. Nelietajú, dobre znášajú aj menšie priestory v ktorých nemajú snahu oštipovať sa. Pokiaľ dostanú príležitosť, sú zhánlivé, využijú aj väčšie výbehy. Vďaka bohatému opereniu sú odolné voči chladu. Pretože patria k väčším plemenám, majú zvýšenú spotrebu krmiva. Pri  nevhodnej skladbe krmiva v obmedzenom výbehu majú sklonu tučnieť, čo so sebou prináša aj pokles znášky. Kurčatá sú autosexingové, to znamená, že páperie kohútikov po vyliahnutí je inak sfarbené než páperie sliepočiek. Kohútiky majú sýto béžové páperie so svetlou škvrnou na hlave, sliepočky sú tmavšie a škvrnu nemajú.

V rámci Európy sú bielefeldky uznané na Slovensku, v Českej republike,  Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Holandsku, len veľká forma v Poľsku, Španielsku a v Škandinávii.

Text a foto Ing. Iveta Prombergerová Ph.D.
nasledujte nás