BRAHMANKA ŽLTÁ KOLUMBIA ČIERNA - Moje skúsenosti s jej chovom
Vložené 23.10.2020
Brahmanky žlté s kolumbijskou kresbou sa u nás objavili koncom osemdesiatych rokov. (Histórii ich vzniku som sa venoval v článku uverejnenom v časopise Chovateľ č. 3/2000). Keď sa objavili žlté kolumbie s modrou kresbou, názov pôvodného rázu bol spresnený na brahmanka žltá kolumbia čierna.
Chovu brahmaniek tohto farebného rázu sa venujem od r. 1991, kedy som ich získal od svojho priateľa Jána Piatničku z Vranova, dlhoročného úspešného chovateľa hydiny, králikov, holubov a exotického vtáctva. V tomto príspevku by som sa chcel podeliť o svoje dlhoročné skúsenosti a poznatky s ich kresbou.
Základná farba je žltá s čiernou kolumbijskou kresbou. Sliepka má byť jednofarebná, sýtej žltej farby jednotného odtieňa, bez náznakov svetlejšej kostrnkovej kresby. Sfarbenie letiek a papúč má byť rovnakého odtieňa. Kohút má prsia a papuče rovnako sfarbené ako sliepka. Krčný záves kohúta má byť o niečo tmavší ako sedlový záves, najtmavšie sú chrbát a štíty krídiel. Treba mať však na pamäti, že ide o žltú kolumbiu a nie červenú kolumbiu, preto štíty a chrbát kohúta nesmú byť až príliš tmavé. Na druhej strane, nie je dobré, ani keď je kohút jednofarebne žltý.
Kresba je klasická kolumbijská. Kormidlové perá u oboch pohlaví a veľké kosieriky kohúta sú čiernej farby so zeleným leskom. Krovky sliepok a malé kosieriky kohúta môžu byť čierne so žltým lemom alebo žlté s čiernou škvrnou uprostred. Osobne uprednostňujem čierne s lemom, čo predstavuje plynulejší prechod do žltej základnej farby. U kohúta sa vyžaduje čierna kresba v sedle. Je však lepšie, ak je nenápadná, skôr len naznačená. Kresba krčného závesu je výraznejšia, zasahujúca až do konca pera. Hlava musí byť pritom žltá. Ručné letky sú čierne, s tenkým žltým prúžkom na okraji vonkajšej zástavice. Lakťové letky majú vonkajšiu zástavicu žltú a vnútornú čiernu. Zložené krídlo sa preto javí ako žlté. V základnej farbe nesmie byť žiadna čierna farba. Brucho je žlté. Papuče sú žlté s čiernou kresbou. Požiadavky na kresbu papúč nie sú v štandarde spresnené, ale lepšie vyzerá, ak je čo najpravidelnejšia. Mala by byť tvorená vnútornou čiernou zástavicou, vonkajšia zástavica je žltá. Takto sfarbené perie by malo byť v operení prstov a dolnej časti papuče. Smerom k telu sa kresba z papuče postupne vytráca. Perie nad pätovým kĺbom je už len žlté. Doteraz som však videl takto ideálne sfarbené papuče len u jedného, alebo dvoch zvierat. Veľmi často sú papuče skoro žlté s nevýraznou čiernou kresbou, tvorenou len nepravidelnou čiernou škvrnou rôznej veľkosti na vnútornej zástavici. Kolumbijskú kresbu dopĺňa sivá podsada. Nemusí byť výrazná. Môže byť aj svetlosivá. Do chovu si však ponechávame zvieratá s výraznejšou sivou podsadou. Intenzívna modrá podsada často preráža na povrch žltého sfarbenia, čo je veľkou chybou. Vtedy sa javí ako čierne škvrny v krycom perí.
Kohút č. 015/17 C - výborná základná farba, slabšia kresba ručných letiek, slabý zábel v 6. lakťovej letke, naznačená
kresba v sedlovom závese, dobrý prechod kresby chvosta do základnej farby – perá prechodu sú žlto lemované.
Sliepka č. 405/17 C - veľmi dobrá základná farba, mierne svetlejšie kostrnky, výborná
kresba letiek a krčného závesu.
Klasická kolumbijská kresba sa zdá byť jednoduchá, ale docieliť ju, už také jednoduché nie je, pretože má tendenciu sa u potomstva postupne vytrácať. Podobne aj podsada má tendenciu po generáciách blednúť. Takisto vekom dochádza, najmä u sliepok, k strate kresby v letkách a čiastočne aj v kormidlových perách. Farba podsady sa vekom nemení. Hlavným ukazovateľom kvality kresby je kresba letiek. Táto je často zredukovaná len na drobnú škvrnitosť letiek, pričom prevažuje žltá základná farba. To je zvyčajne spojené aj s chýbajúcou kresbou v papučiach a zosvetlenou podsadou. Biela, či krémová podsada je však vylučujúca chyba. Zvieratá s bielou či krémovou podsadou do chovu nezaraďujeme. Strata čiernej kresby v letkách koreluje aj so stratou kresby v kormidlových perách a kosierikoch. Kormidlové perá a kosieriky sú vtedy lemované žltou farbou. Pri párení takých zvierat navzájom sa kormidlové perá stávajú viac žltými s čiernou škvrnou. Také zvieratá sa potom javia skôr jednofarebné, než ako kolumbie.
Aby sme predišli problémom s vytrácaním sa kresby, je potrebné do chovu vyberať len zvieratá s výraznou sýtou kresbou. Tiež môžeme raz za čas zaradiť do chovu kohúta s čiernymi letkami a modrou podsadou prerážajúcou až na povrch základnej farby na prsiach, prípadne aj v štítoch krídiel (čerň v štítoch krídel). U časti potomstva sa potom tiež objaví prerazenie farby podsady do krycej farby; tieto zvieratá vyradíme alebo prenecháme na zlepšenie kresby inému chovateľovi. Pri výbere kohúta – zlepšovateľa kresby, dbáme na to, aby mal veľa čiernej farby v letkách. Chýbajúci žltý lem v ručných letkách nie je v tomto smere chyba. Modrá alebo sivá podsada je však nutnosť. Zriedka sa stáva, že kohút s čiernymi škvrnami na prsiach nemá podsadu sivú, ale bielosivú. Taký kohút sa pre naše účely nehodí. Sliepky, ktorých kresba závesu zasahuje až na chrbát, alebo majú redukovanú jarabičiu kresbu na chrbte, majú zvyčajne sivú, až modrú podsadu. Z hľadiska udržania kresby v chove je dobré ponechať v kŕdli jednu takúto sliepku s modrou podsadou.
Sliepka č. 406/17 C - nevyrovnaná základná farba, výborná kresba krčného závesu, ale svetlá
kresba ručných letiek, 3,60 kg.
Kohút č. 017/17 C - výborná kresba letiek, krčného závesu, ale výrazná kresba sedlového
závesu, nevyrovnaná základná farba štítov so začínajúcou čerňou v štítoch.
Pri závažnejšej strate čiernej kolumbijskej kresby v chove, je potrebné „priliať do chovu“ čiernu farbu prostredníctvom jarabičieho rázu. Dá sa to urobiť dvoma spôsobmi. Prvým je párenie jarabičieho kohúta so sliepkami bielej kolumbie čiernej. Všetky sliepky z tohto párenia sú viac menej žlté kolumbijské, aj keď sa u nich často na chrbte objavujú zvyšky redukovanej jarabičej kresby. Po ich spárením s čistokrvným žltým kolumbijským kohútom, je viac než polovica potomstva s pomerne dobrou kresbou, časť s neštandardným sfarbením, ktoré treba vyradiť. V ďalšej generácii dostaneme už potomstvo s dobrou kresbou. Treba teda počítať, že proces stabilizácie kresby zaberie minimálne 2-3 roky, čo negatívne ovplyvní naše možnosti vystavovania zvierat.
Druhou možnosťou je použitie krížencov pochádzajúcich z kríženia jarabičích a žltých kolumbií, alebo jarabičích a bielych kolumbií. Z prvého kríženia sú kohúty žlto kolumbijské s výraznou modrou podsadou, výbornou kresbou kormidlových pier, kosierikov a letiek. Často však preráža tmavomodrá podsada na povrch krycej farby na prsiach a štítoch krídel. Aj kresba v sedlovom závese je výrazná. Sliepky majú redukovanú jarabičiu kresbu hlavne na chrbte. Inak je kresba chvosta a letiek výborná a modrou podsadou. Pri párení takýchto medzifarbových krížencov s čistokrvnými žltými kolumbiami dostávame potomstvo žlté kolumbijské s výbornou kresbou aj podsadou. Zvieratá s nesprávnou kresbou musíme vyradiť.
Kohút č. 017/17 C - pekne sfarbená a typická hlava, svetlé žlté oko a väčšia ušnica.
Kohút č. 017/17 C - jemne svetlejšia základná farba, výborná kresba chvosta a krčného závesu, výraznejšia kresba sedlového závesu, pekný plynulý prechod kresby chvosta do základnej farby sedla, slabá kresba papuče, sivá podsada na prsiach a bruchu začína prerážať do krycej farby, veľký mohutný kohút, výborný v type, 4,50 kg.
Kohúty z druhého kríženia sú biele kolumbijské, s výraznou kresbou a tmavou podsadou. S ich využitím v chove nemám osobné skúsenosti. Výborný priateľ Martin Ondrík z Habovky na Orave použil bieleho kolumbijského čierneho kohúta z takého kríženia do čistokrvných bielych kolumbií čiernych a potomstvo bolo biele kolumbijské čierne vo výbornej farbe a kresbe. Sliepky z tohto kríženia sú žlté kolumbie alebo so základnou farbou svetlej kávy, znova s výbornou kresbou a modrou podsadou. Sem tam sa objaví veľmi redukovaná jarabičia kresba na chrbte. Po použití sliepok takýchto medzifarbových krížencov s čistokrvným kohútom žltej kolumbie slabej kresby, už v potomstve je výborná kresba asi u 75 %. Pri ostatných 25 % sa objaví modrá podsada, ktorá často preráža do krycej farby. Niekedy sa objaví tmavožltá až hnedastá základná farba. Do chovu si ponecháme najlepšie sfarbené zvieratá a jednu alebo dve sliepky s tmavomodrou podsadou a zvyškami redukovanej jarabičej kresby. Takto si ľahšie udržíme správnu kresbu v našich chovoch.
Teraz niečo ku kresbe sedla kohútov. Kresba sedla kohúta, sa pomerne dobre dedí priamo z otca na synov. Platí to tak v prípade výraznejšej kresby, tak aj v prípade chýbajúcej kresby. Pokiaľ v chove použijeme takého kohúta, môžeme očakávať, že veľa jeho synov bude mať rovnakú kresbu. Výraznejšia kresba v sedle nemusí zákonite znamenať aj výraznú kresbu v letkách a chvoste, aj keď tomu tak často je. Optimálne je však zaraďovať do chovu kohúta so slabou kresbou v sedle alebo skôr len naznačenou kresbou.
Kohút č. 022/17 C - výborná kresba s dobrým prechodom kresby chvosta do základnej farby
sedlového závesu a menej vyrovnaná farba štítov krídel, zaradený do vlastného chovu, 5,40 kg.
Kohút č. 257/16 A - výborná kresba s dobrým prechodom kresby chvosta do základnej farby sedlového závesu a menej
vyrovnaná farba štítov krídel, slabá kresba papuče, slabšia, poškodená papuča. Vysoký, mohutný kohút, 4,20 kg.
Kohút č. 025/17 C - výborná základná farba, výborná kresba, modrá podsada preráža do základnej farby štítu krídel – čerň v štítoch krídel – vylučujúca chyba, vhodný do chovu na zlepšenie kresby v chove.
Ešte sa vrátim k problematike kresby papúč. Len málo zvierat je ozaj kvalitných v tejto partii. Preto je dôležité uprednostňovať v chove zvieratá s výraznejšou kresbou papúč. Pozor však na kresbu, ktorá zasahuje až do oblasti nad pätovým kĺbom. Ak použijeme takto sfarbeného kohúta na sliepky s výraznou kresbou, dostaneme časť potomstva s čiernymi škvrnami na prsiach a bruchu v základnej farbe. Takéto neštandardne sfarbené kohúty, ak sú inak kvalitné, sú využiteľné na sliepky so slabou kresbou. Treba len po nich odchovať viac kurčiat a urobiť prísnejšiu selekciu. Vzájomná spolupráca chovateľov je v tomto smere prínosom.
V mojom chove som z núdze použil aj importovaného nemeckého kohúta žltú kolumbiu modrú, takže niekoľko slov aj k vzájomným vzťahom. Pri párení žlto-modrého kohúta na žlto-čierne sliepky som v prvej generácii dostal niečo viac ako 50 % žlto-modrých kolumbií a ostatok boli žlto-čierne kolumbie. Ja som modré predal kamarátovi a ponechal som si do chovu len žlto-čierne. Pre vytesnenie modrej farby z genotypu som použil príbuzenskú plemenitbu. V potomstve bolo asi 75 % žlto-čiernych kolumbií a ostatné potomstvo bolo kolumbijské žlto-modré, kolumbijské bielo-modré a kolumbijské bielo-čierne. Vyskytli sa aj modrý jarabičí vlnitý kohút a klasický jarabičí vlnitý kohút. Pri párení žlto-modrých kolumbií navzájom sa v potomstve objavovali žlté sliepky s bielou kresbou na krku, chvoste, letkách a papučiach. Dalo by sa povedať, že to boli žlto-biele kolumbie. Je to klasický príklad štiepenia modrej, neúplne dominantnej farby na modrú, bielu a čiernu. Preto si myslím, že do chovu žltých kolumbií modrých je potrebné na udržanie modrej kresby použiť raz za tri – štyri roky aj žltú kolumbiu čiernu. Je to však len môj predpoklad, nemám ho v praxi overený.
MVDr. Jozef Tirpák, Prešov
e-mail: tirpak.mvdr@gmail.com
Texty k titulným fotografiám článku:
1. Kohút č. 757/13 A - výborná základná farba, výborná kresba papúč, sivá podsada (brucho), slabšia kresba chvosta – žlté lemy v kosierikoch, veľmi dobrá kresba sedla, náhly prechod kresby chvosta do základnej farby – čierne škvrny v malých kosierikoch, 4,70 kg.
2. Sliepka č. 406/17 C - svetlejšia, nevyrovnaná základná farba, výborná kresba papúč a krčného závesu, slabšia kresba chvosta – žlté lemovanie kormidlových pier, 3,60 kg.
