Hrabavá a vodná hydina | BUDE VÁS ZAUJÍMAŤ - (SKORO) VŠETKO O SUCHOVSKEJ HUSI
BUDE VÁS ZAUJÍMAŤ - (SKORO) VŠETKO O SUCHOVSKEJ HUSI

                                                                                                                                                                                                                             Vložené 18.03.2020

Vyšľachtil ju PAVOL ILAVSKÝ zo Suchej nad Parnou v okrese Trnava. Po prvý raz bola vystavená na Národnej výstave zvierat v Nitre roku 1979. 

V Ilavského chove i v ďalších chovoch v Suchej nad Parnou sa v sedemdesiatych tokoch (XX. storočia) objavili husi výnimočne sfarbené, žltohnedo  strakaté. Základnú farbu mali bielu, kresbu pravidelnú. Hlava a horná časť krku (približne tretina) boli žltohnedé, chrbát, horná časť štítov krídel a boky v oblasti lýtok žltohnedé, každé pero na konci bielo lemované, ostatné perie biele.

 



Suchovské husi 1,1, vľavo hus. 



Predstava husi s takouto farebnosťou chovateľov, členov Klubu chovateľov vodnej hydiny v Suchej nad Parnou, už neopustila. So šľachtiteľskou prácou začali v roku 1978.Vhodným pripárovaním sa snažili tento znak farebnosti zvýrazniť a upevniť. Čoskoro však nastali ťažkosti s príbuzenskou plemenitbou, bolo treba zabezpečiť osvieženie krvi. Šľachtitelia stáli pred problémom, kde získať vhodný plemenný materiál.

V Topoľčianskom okrese objavili ďalšie žlté husi, ale bez strakatosti. Sfarbené boli ako husi divé, ale miesto sivohnedého sfarbenia boli žltohnedé. Zo spojenia z východiskovým plemenným materiálom sa získalo potomstvo s celkove žltým sfarbením. Na zvýšenie hmotnosti sa využilo priliatie krvi ďalších plemien. To prispelo k tomu, že sa objavila mutácia modrého sfarbenia.

V roku 1991 si členovia  Komisie pre chov hydiny ÚV SZCH a Klubu chovateľov vodnej hydiny ujasnili predstavu o úžitkových vlastnostiach, telesných tvaroch a o sfarbení týchto husí. Zatiaľ sa v rámci Klubu uznali kmene suchovskej husi žltej a modrej, ako pokusné chovy.


Suchovské husi 1,1, v popredí gunár. 


NÁVRH ŠTANDARDU

(z roku 1991)

Pôvod: Suchá nad Parnou.

Chovný cieľ: zámerje vyšľachtiť hus stredného až väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného, pevne stavaného a mierne šikmo držaného tela. Ľahko živiteľnú, hlavnú zložku výživy má tvoriť pastva. Má to byť nenáročná, skromná hus, vhodná pre drobnochovateľské podmienky. Znáška má byť od 14 do 18 vajec, ktoré hus sama vysedí a húsatá vyvodí.

Hmotnosť: gunár 7 až 8 kg, hus 6 až 7 kg.

Hlava: stredne veľká, dlhšia, plochá, nie príliš široká. V zadnej časti plynulo prechádza do línie krku.

Oči: živé, hnedé, umiestnené bližšie k čelu a temenu, obrúbené pravidelnou, kruhovou, výraznou oranžovožltou obočnicou.

Zobák: kratší, klinový, pri koreni silnejší, oranžovočervený s výrazným bledým nechtom. Prechod zobáka do hlavy je plynulý.

Krk: je stredne dlý, silný, vzpriamený, len v hornej časti mierne prehnutý.

Chrbát: široký v ramenách a mierne vyklenutý, po stranách zaoblený, smerom dozadu sa zvažuje.

Chvost: oproti línii chrbta zdvihnutý, ostrejšie ukončený.

Hrudník: dlhý, plný, dobre osvalený, šikmejšie nesený, jeho šírka sa rovná výške.

Prsia: široké, oblé, vyššie nasadené.

Brucho: plné, oblé, s jednoduchým podbruškom, pri gunárovi menej výrazné.

Krídla: stredne dlhé, vysoko nesené, dobre k telu priľahlé. Nekrížia sa.

Lýtka: silné, dobre osvalené, zakryté perím. Beháky sú stredne dlhé až dlhšie, silné, karmínovočervené, tmavšie ako zobák.

Operenie: pomerne dobré, mäkšie, s vyšším podielom páperového peria.

Sfarbenie: žlté a modré.


Medzi tvarovými znakmi gunára a husi sú iba malé rozdiely. Gunár je mohutnejší najmä v prsiach, má vyššiu hmotnosť, dlhší krk, širšiu hlavu, kolmejšie nesený trup. Operenie gunára pri žltohnedom sfarbení je bledšie ako sfarbenie husi.

Milan Staník

Chovateľ č. 5/1992

**************************************************************************************************************************************************

NOVÉ UZNANÉ PLEMENO VODNEJ HYDINY
SUCHOVSKÁ HUS

Rozhodnutím ústrednej  hydinárskej komisie SZCH  uskutočnilo sa na okresnej  výstave  zvierat  v  Nitre  dňa 20. októbra 1995 uznávacie konanie  suchovskej husi. Uznávala  komisia v zložení Jozef Špaňúr, Milan Fridrich  a Pavol Capek. Dvanásť chovateľov vystavilo  45  husí,  z   toho  21  gunárov. 

Veková  štruktúra vystavených zvierat bola: z ročníka 1995  - 27 husí, 1994 – 8, 1992 - 4, 1991 - 1, 1990 - 2, 1989 – 1, 1988 - 2 husi. Priemerná hmotnosť  gunárov uliahnutých v  roku 1995 bola  5,36 kg, a pohybovala sa od 4,10 do 6,20 kg. Priemerná hmotnosť husí bola  4,46 kg  a pohybovala  sa od  3,50 do  6,0 kg.  Priemerná hmotnosť gunárov starších ako 1 rok  bola 5,58 kg, v rozpätí od 5,0 do  6,5 kg. Priemerná  hmotnosť husí 5,06  kg v rozpätí  od 4,0 do  5,8 kg. Z  prehľadu vyplýva, že  bolo vystavených 60  % husí  mladších ako  jeden rok.  Pri týchto  sa nedá  objektívne posúdiť hmotnosť, nakoľko podľa veku boli ešte vo vývine. Dá sa konštatovať,  že niektoré  husi a  gunáre boli  telesne vyspelé natoľko,  že   sa  približovali  svojou   hmotnosťou  hmotnosti požadovanej  štandardom.   V  tejto  pozícii   budú  sa  musieť chovatelia zamerať  na rámcovo dobre utvárané  husi, pri ktorých bude predpoklad, že v dospelosti dosiahnu požadovanú hmotnosť.

Plemenný typ a pohlavný výraz bol dostatočne vyjadrený. V tejto pozícii možno vytýkať niektorým  husiam a gunárom menší telesný rámec. Za  vážny nedostatok komisia  považovala chovnú kondíciu vystavených jedincov. Požadovanú výstavnú  kondíciu z nich malo iba niekoľko,  čo sa nepriaznivo prejavilo,  pretože pri dobrom telesnom  rámci  bola  nízka   hmotnosť.  V  pozícii  hlava  sa nevyskytli  vážnejšie  nedostatky.  V  pozícii  tvar  tela mali niektoré gunáre  kratší krk. Krídla  boli dobre nasadené.  vzadu prekrížené  tak,  ako  to  požaduje  vzorník.  V  postavení nôh a farbe  behákov   sa  nevyskytli  žiadne   nedostatky.  Chvost vystavených  husí a  gunárov bol  v súlade  so štandardom. Trup mali  vystavené   husi  dobre  utváraný, v  prevažnej  väčšine vodorovne  nesený.   Brucho  s  dvojitým   podbruškom  malo  21 vystavených,  čo  predstavuje   46,7  %  vystavených  jedincov. Jednoduchý podbrušok  malo 17 jedincov,  čo je 37,8  %. Bez podbruška bolo 7 husí - 15,5 %.

Pozícia  perie  -  všetky  vystavené  husi  a  gunáre mali dobrú štruktúru  s   dostatočným  podielom  páperového   peria.  Šesť vystavených  jedincov malo  veľmi svetlé  letky, 4  gunáre boli veľmi svetlo  sfarbené, bez dostatočnej  prímesi žltej farby,  3 husi  mali  veľmi  tmavé  sfarbenie,  6  gunárov  a 2 husi mali nerovnomerne rozložený pigment. Jednoznačne možno konštatovať, že sfarbenie peria je viazané na pohlavie.  Všetky gunáre  boli vždy  svetlejšieho sfarbenia ako husi,  takže pohlavie  bolo na  prvý pohľad  rozoznateľné. Táto vlastnosť  bude  mať  veľký  význam  pri  výbere  a zostavovaní chovných  kŕdľov.  Na  záver  možno  konštatovať, že chovatelia suchovskej husi by  sa mali v súčasnosti pri  výbere zvierat na ďalšiu  plemenitbu zamerať  hlavne na  veľkosť telesného rámca, aby  všetky  husi  a  gunáre  zaradené  do chovu mali vytvorený výrazný  dvojitý  podbrušok  a  minimálna  hmotnosť  požadovaná štandardom.  Vyraďovať  husi  s  príliš  tmavým  sfarbením  bez dostatočného    množstva    prímesi    žltej    farby. Začať s uskutočňovaním kontroly  úžitkovosti - znášky  a hmotnostných prírastkov   mladých   zvierat.    Písomne   to   zdokumentovať a prostredníctvom klubu pravidelne vyhodnocovať úžitkovosť.

Po    zhodnotení   všetkých    dostupných   materiálov možno skonštatovať, že  suchovská hus spĺňa  všetky podmienky kladené na čistokrvné plemeno.

SUCHOVSKÁ HUS
ŠTANDARD
(z roku 1995)

A. VŠEOBECNE

Pôvod: Slovensko,  Suchá nad Parnou.  Vyšľachtená začiatkom 80. rokov.  Na pôvodnú  domácu hus  žltého sfarbenia  boli postupne prikrížené  plemená:  tulúzske,  landeské,  steinbašské  modré, pomoranské sivé. (Jej prvým šľachtiteľom bol  PAVOL ILAVSKÝ  zo Suchej nad Parnou - pozn. redakcie.)

B. TYP A CIEĽ ŠĽACHTENIA

Vyšľachtiť  hus väčšieho  telesného rámca,  tvrdej konštitúcie, kompaktného, pevne  stavaného, skoro  vodorovne  držaného tela, pastevného typu, nenáročnú, kvokajúcu, vhodnú    pre drobnochovateľské podmienky, so znáškou 14 až 16 vajec.


   Ideálny typ suchovskej husi.                                                                         Pohľad spredu znázorňuje ideálne

   Kresby Jozef Špaňúr.                                                                                    utváranie hrude a podbruška.

 




















 


C. EXTERIÉR

Celkový vzhľad a plemenné znaky

Hlava: stredne veľká, dlhšia,  plochá nie príliš široká. Temeno plynule prechádza do línie krku.

Zobák:  klinový, primerane  dlhý, oranžovočervený  s výrazným bledým nechtom. Prechod zobáka do hlavy je plynulý.
         

Oko: živé,  hnedej farby, umiestnené  bližšie k čelu  a temenu, obrúbené výraznou oranžovožltou obočnicou.                                  

Krk:  stredne dlhý,  silný, vzpriamený,  v hornej  časti mierne prehnutý.

Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, skoro vodorovne nesený, šírka sa rovná výške.  Tvar trupu v priereze je  podobný ako pri husi landeskej.

Chrbát: široký, mierne vyklenutý,  po stranách zaoblený, smerom dozadu sa mierne zvažuje.

Brucho: plné, oblé, s  výrazným dvojitým podbruškom, bez kožnej riasy.

Krídla:  stredne   dlhé,   vysoko   nasadené,   dobre  k telu priliehajúce, vzadu prekrížené.

Chvost: ostrejšie ukončený, s líniou chrbta vodorovne nesený.

Holene: silné, dobre osvalené, prekryté perím.

Beháky: stredne dlhé, silné, červené, tmavšie ako zobák.

Operenie: mäkšie, s vyšším podielom páperového peria.

Sfarbenie: gunár - hlava a krk  - sivá so žltým nádychom, prechádza  plynule  na  chrbte  a  krídlach  do svetlého okrovo žltého sfarbenia.  Perie je ukončené  svetlejším pásikom. Prsia sú  o odtieň  svetlejšie ako  chrbát, brušná  partia je  biela. Letky sú béžovo žlté. Hus je podobne sfarbená ako gunár, ale s väčším množstvom prímesi sivej farby.

Násadové vajcia: najnižšia hmotnosť 140 g.

Veľkosť obrúčok: I.

Hmotnosť: gunár -  6,5 až 7,5 kg, hus -  5,5 až 6,5 kg (ideálna pri hornej hranici rozpätia.)

PRÍPUSTNÉ CHYBY:  jednoduchý  podbrušok, nerovnomerné rozloženie pigmentu peria.

NEPRÍPUSTNÉ CHYBY:  chýbajúci podbrušok, biele  letky, pri husi tmavá farba peria  výraznej  prímesi žltej; hmotnosť – gunár menej ako 6,0 kg, hus menej ako 5,0 kg.

Jozef Špaňúr

Chovateľ č. 4/1996

 
***************************************************************************************************************************************************

 SUCHOVSKÁ HUS
Pôvod plemena

Suchovská hus je zatiaľ naším najmladším národným plemenom hydiny. Bola vyšľachtená PAVLOM ILAVSKÝM koncom 80. rokov v Suchej nad Parnou. V chovoch v Suchej nad Parnou a jej blízkom okolí sa v 70. rokoch minulého storočia objavili husi s výnimočným žltohnedo strakatým sfarbením tela. Základná farba bola biela, kresba pravidelná. Hlava a horná časť krku (približne tretina) boli žltohnedé, chrbát, horná časť štítov krídel a boky v oblasti lýtok žltohnedé, každé pero na konci bielo lemované.

So šľachtiteľskou prácou začal Klub chovateľov vodnej hydiny v roku 1978. Prvýkrát bola verejnosti predstavená na národnej výstave zvierat v Nitre v roku 1979. Šľachtiteľskou prácou sa chovatelia snažili žltohnedo strakaté sfarbenie zvýrazniť a upevniť. Čoskoro však nastali ťažkosti s príbuzenskou plemenitbou, bolo treba zabezpečiť osvieženie krvi. Ďalšie žlté husi, ale bez strakatosti boli nájdené v okolí Topoľčian. Sfarbenie týchto husí bolo podobné divým, ale namiesto sivohnedého sfarbenia boli žltohnedé. Zo spojenia s východiskovým materiálom sa získalo potomstvo s celkovo žltým sfarbením. Na zvýšenie hmotnosti sa v ďalšej fáze šľachtenia použilo priliatie krvi ďalších plemien husí (tulúzska, landeská, pomoranská divoko sfarbená a steinbašská modrodivoko sfarbená). Produktom tohto kríženia bola hus veľkosťou pripomínajúca landeskú hus, avšak v zaujímavom žltom divokom sfarbení. Slovenský zväz chovateľov uznal suchovskú hus za čistokrvné plemeno 20. októbra 1995 na okresnej výstave v Nitre.

Charakteristika plemena

Suchovská hus je plemeno väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného a pevne stavaného, skoro vodorovne držaného tela, pastevného typu. Živá hmotnosť gunára je 6,5 až 7,5 kg a husi 5,5 až 6,5 kg. Je to nenáročné plemeno, vhodné pre drobnochovateľské podmienky  so znáškou 14 až 16 vajec s hmotnosťou 140 g. Husi si zachovali pud kvokavosti a sú schopné vyviesť húsatá samostatne. Zachovala sa aj väzba farby na pohlavie - gunáre sú podstatne svetlejšie ako husi, čo sa dá rozoznať na prvý pohľad.

Štandard suchovskej husi

Celkový vzhľad a plemenné znaky:

Gunár:

Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, takmer vodorovne nesený, šírka trupu sa rovná jeho výške.

Prsia: plné, široké, dobre zaoblené.

Chrbát: široký, mierne klenutý, po stranách zaoblený smerom dozadu mierne klesajúci.

Krk: stredne dlhý, silný vzpriamene nesený, v hornej časti mierne prehnutý.

Krídla: stredne dlhé, vysoko nasadené k telu dobre priľahlé, vzadu prekrížené.

Chvost: ostrejšie ukončený s líniou chrbta vodorovne nesený.

Brucho: plné, oblé z výrazným dvojitým podbruškom bez kožnej riasy.

Hlava: stredne veľká, plochá, dlhšia nie príliš široká s temenom plynulo prechádzajúcim do línie krku.

Zobák: klinovitý primerane dlhý, oranžovo sfarbený s výrazným bledým nechtom, prechod zobáka do hlavy je plynulý.

Oči: živé, hnedej farby, umiestnené bližšie k čelu a temenu, obrúbené oranžovou očnicou.

Stehná: silné, dobre osvalené, prekryté perím.

Beháky: silné, stredne vysoké, oranžovo červené, tmavšie ako zobák.

Operenie: mäkšie, s väčším podielom prachového peria.


Hus:

Okrem znakov podmienených pohlavím zhodná s gunárom.

Sfarbenie: žlté divoké

Gunár: hlava a krk sivá so žltým nádychom, ktorá plynulo prechádza na chrbte a krídlach do okrovo žltého sfarbenia, perie je ukončené svetlejším prúžkom, prsia sú o odtieň svetlejšie ako chrbát, brušná partia je biela, letky sú béžovo žltej farby.

Hus: podobne sfarbená ako gunár s väčším množstvom prímesi sivej, celkovo sa javí ako tmavšia.

Vyraďujúce chyby: iný podbrušok ako určuje štandard, biele letky, u husi tmavá farba bez prímesy žltej, hmotnosť u gunára menej ako 6 kg a u husi menej ako 5 kg.

Súčasný stav v populácii suchovskej husi (r. 2001 až 2012)

Keďže na Katedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat SPU v Nitre sa už roky zaoberáme sledovaním diverzity národných plemien hydiny na Slovensku, máme podrobne zmapovanú situáciu v početnosti chovov a zvierat v uznaných chovoch Slovenského zväzu chovateľov. Samozrejme, suchovské husi chovajú aj chovatelia, ktorí svoj chov nemajú uznaný. Odhaduje sa, že je to približne 50 % chovateľskej základne tohto plemena.  Už prvý pohľad do tabuľky č. 1 napovedá, že početnosť populácie suchovskej husi v rokoch 2001 až 2012 mala premenlivý charakter. Avšak v posledných rokoch je badateľná tendencia postupného poklesu uznaných chovov, ktorý sa samozrejme odzrkadľuje aj na početnosti zvierat, ktoré sú v nich chované. 

Tabuľka 1 Vývoj početnosti suchovskej husi v rokoch 2001 až 2012

Rok

Počet chovov

Počet gunárov

Počet husí

Celkový počet

2001

18

20

52

72

2002

24

29

53

82

2003

23

26

41

67

2004

29

34

88

122

2005

28

43

100

143

2006

35

47

94

141

2007

27

44

96

140

2008

21

40

96

136

2009

21

41

73

114

2010

19

25

57

82

2011

15

17

30

47

2012

9

10

25

35


Významným ukazovateľom v genetike populácii je efektívna veľkosť populácie.  Charakterizujeme ju ako počet jedincov, ktorí sa podieľajú v danej populácii na tvorbe potomstva pre nasledujúcu generáciu. Číselná hodnota tohto ukazovateľa sa zároveň používa aj na vyjadrenie stupňa ohrozenia podľa Oravcovej  (2006) nasledovne: kriticky ohrozené (Ne≤50),  ohrozené (50>Ne<200), monitorované (200>Ne<1000) a neohrozené (Ne>1000).

Ako vyplýva z tabuľky 2, podľa číselných hodnôt efektívnej veľkosti populácie bola suchovská hus v rokoch 2001 až 2010 kvalifikovaná ako ohrozené plemeno. Prudký pokles početnosti uznaných chovov a v nich chovaných gunárov a husí spôsobil, že v posledných rokoch 2011 a 2012 sa hodnota efektívnej veľkosti populácie prepadla pod hranicu 50 ks a v týchto rokoch bol stupeň ohrozenia plemena na úrovni kritického ohrozenia.

Tabuľka 2 Vývoj efektívnej veľkosti populácie suchovskej husi a stupňa jej ohrozenia v rokoch 2001 až 2012

Rok

Efektívna veľkosť populácie v ks

Stupeň ohrozenia

2001

57,78

50>Ne<200

ohrozené

2002

74,98

50>Ne<200

ohrozené

2003

63,64

50>Ne<200

ohrozené

2004

98,10

50>Ne<200

ohrozené

2005

120,28

50>Ne<200

ohrozené

2006

125,33

50>Ne<200

ohrozené

2007

120,69

50>Ne<200

ohrozené

2008

112,94

50>Ne<200

ohrozené

2009

105,02

50>Ne<200

ohrozené

2010

69,51

50>Ne<200

ohrozené

2011

43,40

Ne≤50

kriticky ohrozené

2012

28,57

Ne≤50

kriticky ohrozené


Z dôvodu ohrozenia populácie suchovskej husi sa kladie zvýšený tlak na chovateľov a najmä posudzovateľov pri oceňovaní zvierat na výstavách a hodnotiteľov pri uznávaní chovov (okrem chýb v utváraní telesných partií tela treba pri plemennom výbere venovať pozornosť aj hodnoteniu kondície zvieraťa). V minulosti boli držitelia uznaných chovov suchovských husí, po splnení určitých podmienok podporovaní dotáciami Ministerstva pôdohospodárstva a  rozvoja vidieka SR. V súčasnosti už takáto dotačná politika štátu neexistuje. Treba si však uvedomiť, že 'domáce' plemená hydiny sú zdrojom génov využiteľných pre zlepšenie reprodukcie a ďalších úžitkových vlastností intenzívnych plemien a v budúcnosti môžu významne prispieť k zaisteniu dostatku potravín a ďalších potrieb ľudstva. Mimo iného sú aj cenným a dôležitým majetkom každej krajiny a mali by byť podporované a chránené, aby nedošlo k ich vyhynutiu.


Ing. Cyril Hrnčár, PhD.

SPU Nitra

Chovateľ č. 6/2013

 ********************************************************************************************************************************************

SUCHOVSKÁ HUS
Platný ŠTANDARD
(2020)

   
  Suchovská  hus  0,1.                                                                   Suchovská  hus  1,0.

ČR: Suchovská husa          

EE: Suchaer Gänse          
                   

Pôvod:  Slovensko, Suchá nad Parnou; vyšľachtená v 80. rokoch 20. storočia, z pôvodnej domácej husi.

Celkový vzhľad: hus väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného pevne stavaného, takmer vodorovne držaného tela, so stredne dlhým, hrubším krkom, hlbším trupom a dvojitým podbruškom, sedavá, pastevného typu.    

Plemenné znaky

Gunár

Hmotnosť: gunár 6,5 – 7,5 kg,

Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, takmer vodorovne nesený; šírka trupu sa rovná jeho výške. 

Prsia: plné, široké, dobre zaoblené.

Chrbát: široký, mierne klenutý, po stranách zaoblený, smerom dozadu mierne klesajúci. 

Krk: stredne dlhý; silný; vzpriamene nesený; v hornej časti mierne prehnutý.

Krídla: stredne dlhé; vysoko nasadené; k telu dobre priľahlé; vzadu prekrížené.

Chvost: ostrejšie ukončený s líniou chrbta vodorovne nesený.

Brucho: plné, oblé s výrazným dvojitým podbruškom; bez kožnej riasy (kýlu). 

Hlava: stredne veľká; plochá; dlhšia; nie príliš široká; s temenom plynulo prechádzajúcim do línie krku.

Zobák: klinový; primerane dlhý; oranžovo sfarbený; s výrazným bledým nechtom; prechod zobáka do hlavy je plynulý.

Oči: živé; hnedej farby; umiestnené bližšie k čelu a temenu; obrúbené oranžovou očnicou.

Holene: silné; dobre osvalené; prekryté perím.

Beháky: silné; stredne vysoké; oranžovo červené; tmavšie ako zobák.

Operenie: mäkšie, s väčším podielom prachového peria.


Hus

Okrem znakov podmienených pohlavím je zhodná s gunárom.

Hmotnosť: hus 5,5 – 6,5 kg.

Veľkosť obrúčky: 24.

Znáška:  14 - 16 vajec.

Farba škrupiny vajec: biela. 

Násadové vajcia: 140 g.

Farebný ráz: žltá divo sfarbená.

Gunár: hlava a krk sivá so žltým nádychom, ktorá plynulo prechádza na chrbte a krídlach do okrovo žltého sfarbenia; perie je ukončené svetlejším prúžkom; prsia sú o odtieň svetlejšie ako chrbát; brušná partia je biela; letky sú béžovo žltej farby. 

Hus: podobne sfarbená ako gunár; s väčším množstvom prímesi sivej; celkovo sa javí ako tmavšia.

Vyraďujúce chyby plemenných znakov: iný podbrušok ako určuje štandard; biele letky; u husi tmavá farba bez prímesi žltej; hmotnosť u gunára menej ako 6,0 kg, u husi menej ako 5,0 kg.
  

Poznámka redakcie: adresy chovateľov, majiteľov uznaných chovov suchovských husí a ostatnej vodnej a hrabavej hydiny nájdete na www.szchdz.sk . 

 Detail sfarbenia a kresby.


nasledujte nás