Chovateľ hempšíriek JOZEF MAGULA
Vložené 03.08.2020
Hempšírky, stredne ťažké plemeno hrabavej hydiny s kombinovanou úžitkovosťou, si udržiava stály okruh svojich chovateľov a neraz sa preň rozhodnú aj začínajúci chovatelia. U nás sa chovajú v zlatohnedom sfarbení, štandard uvádza aj ráz biely a zlatohnedý modro kreslený. Požiadal som Jozefa Magulu, ktorý ich chová dlhé roky, aby sa o svoje skúsenosti podelil s čitateľmi.
Jozef, aké boli tvoje chovateľské začiatky s týmto plemenom?
- Prvé hempšírky som získal ako trojdňové kurčatá nákupom z Čiech. Najčastejšie som si ich nechal posielať z Hustopečí alebo Lomnice nad Popelkou. Hovorím o časoch, keď vtedajšia Československá pošta s úplnou samozrejmosťou doručovala zásielky so živými zvieratami. Bol to jeden z dôležitých faktorov rozvoja drobnochovateľstva. Človek mohol ľahko zaslať kamkoľvek v Československu svoje prebytky a rovnako si mohol nechať poslať zvieratá, aké pre svoj chov potreboval. Kurčatá boli doručené vždy v poriadku a bez úhynov.
Kedy si ich začal chovať?
- Začal s nimi v roku 1977. Neskôr som sa zoznámil s dnes už zosnulým pánom Ďuríkom z Nemšovej, od ktorého som si do chovu tiež kupoval kurčatá. V roku 1980 sme vo Veľkých Kostoľanoch založili liaheň, čím sa vytvorili pre členov organizácie lepšie chovateľské podmienky. A odvtedy až po dnešok s chovom hempšíriek pokračujem. Sliepky mám vždy zo svojho chovu, kohúty vymieňam a kupujem, pre zachovanie čím menšej príbuznosti som mal aj kohúty z Nemecka, a teraz vždy nepríbuzné z našej liahne. V minulosti sme z Čiech dovážali trojdňové kurčatá. Po založení liahne som si začal preberať kurčatá štvortýždňové až päťtýždňové, už vysexované kuričky. To, že liahniar Janko Čapkovič ich pre nás odchováva, je veľká výhoda. Kurčatá, ktoré z liahne preberám, sú už preliečené proti kokcidióze.
Čím kŕmiš?
- Kŕmim aj štandardnou plnohodnotnou zmesou, ale aj zmesou, ktorú si pripravujem sám zo šrotovaných obilnín a pridávam do nich komponenty, kŕmne koncentráty . Kurčatám čistím kurín denne. Dôležité je sledovať konzistenciu ich trusu a farbu, ktorá by mohla signalizovať výskyt kokcidiózy. Vodu vymieňam dvakrát za deň. Hygiena kurína a veterinárna prevencia je dôležitá. Moje chovateľské zariadenie, kurín, má rozlohu 3 x 3,5 m, v ňom mám ustajnenú dospelú hydinu. Aj tej čistím podlahu denne.
Čo sleduješ pri kuričkách pri zaraďovaní do plemenného kŕdľa? Vynechajme sfarbenie, to je dobre vidieť z uverejnených obrázkov, aj štandardné vonkajšie znaky. Tie si každý záujemca môže prečítať v štandarde.
- Hempšírka je stredne ťažké plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, vyznačuje sa ranosťou, dobrou mäsovou úžitkovosťou aj vysokou znáškou. Tieto vlastnosti sledujem. Štandard hovorí o znáške 220 vajec, bežne však znášajú v priemere 180 – 200 vajec. Vajcia majú svetlohnedú škrupinu. Minimálna hmotnosť násadových vajec má byť 55 g. Sliepky by mali mať hmotnosť 2,25 až 2,7 kg, kohúty 3 až 3,5 kg.
Ako je to s ich kvokavosťou?
- Kvokavosť je pri tomto plemene potlačená, z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že v mojom kmeni sa kvočka nevyskytla už asi päť rokov.
Zrejme máš uznaný chov?
- Liahnuť sa môže len z uznaných chovov. Mám uznaný B-chov, kurčatá si nechávam liahnuť v liahni našej základnej organizácie. Do liahne v ktorej je liahniarom Ján Čapkovič, dávam násadové vajcia už 39 rokov. V chovnom kŕdli mávam vždy 35 až 40 sliepok a 3 až 4 kohúty. Posledných asi 18 rokov si beriem z liahne potrebný počet kuričiek a k nim desať kohútov, tie môžu poslúžiť na výmenu alebo predaj niektorému záujemcovi. O nepríbuzné kohúty, nám chovateľom, ktorí do liahne poskytujeme násadové vajcia, sa v posledných rokoch stará aj liahniar. Denne moje sliepky znesú asi 20 vajec. Na liahnutie vyberám tie, ktoré majú predpísanú hmotnosť a tvar. Všetky vajcia s akýmkoľvek aj minimálnym nedostatkom – drsnou škrupinou, veľmi veľké, v ktorých môžu byť dva žĺtky, predĺženého tvaru, špicaté, sú určené na konzum.
Kedy si berieš z liahne, resp. odchovne kurčatá pre svoj chov?
- Ako som už povedal, beriem si odchované kurčatá štvortýždňové až päťtýždňové v polovici apríla, najneskôr koncom apríla. Je to približne z marcového liahnutia. Mám to načasované tak, aby mi, keď ukončia vývin, začali so znáškou v decembri. Skôr vyliahnuté by mohli začať znášať už koncom októbra alebo v novembri, a vtedy násadové vajcia na liahnutie nepotrebujem.
Hempšírky vo výbehu.
Ako dlho využívaš nosnice v chove?
- Každý rok nosnice a kohúty v kŕdli obnovujem. Po skončení zberu násadových vajec na liahnutie si ponechávam 15 nosníc na znášku konzumných vajec. Ostatné postupne rozpredám. Kŕdeľ pre nastávajúcu sezónu potom vytvorím z mladých odchovaných kuričiek a kohútov. Ak zostanú nejaké sliepky z predchádzajúceho ročníka, už ich v kŕdli ponechám. Na 40 sliepok sú v kŕdli 4 kohúty.
Ako člen SZCH si činný aj ako funkcionár.
- Áno, som člen ZO SZCH Veľké Kostoľany I. vo funkcii pokladník a dlhoročný člen Klubu chovateľov slovenských hrvoliakov a člen výboru.
Jozef, dlhé roky ťa poznám najmä ako chovateľa slovenských hrvoliakov modrých čiernopásavých.
- Chovám ich od roku 1973, takže už je to 47 rokov. Pred nimi som asi desať rokov choval české staváky čierne. Spolupracoval som pri ich chove s už zosnulým chovateľom a posudzovateľom Richardom Babčanom.
Slovenský hrvoliak modrý čiernopásavý 1,0 (mladý), Slovenský hrvoliak modrý čiernopásavý 1,0 (starý),
K310/18, 96b, Víťazná cena na Špeciálnej výstave E544/15, 96 b, šampión na Špeciálnej výstave
klubu chovateľov slovenských hrvoliakov vo klubu chovateľov slovenských hrvoliakov vo Veľkých
Veľkých Kostoľanoch 2019. Chov. J. Magula. Kostoľanoch 2019. Chov. J. Magula.
Iné farebné rázy slovenských hrvoliakov si nechoval?
- Choval som a chovám len modré čiernopásavé, ale popri nich mám v holubníku vždy zopár kvalitných modrých bielopásavých, nezáleží či holubov alebo holubíc. To ma naučili starí slováčkari kopaničiari, že občas treba do modrých čiernopásavých priliať krv bielopásavých na zlepšenie modrej farby. Pri dlhoročnom párení len v rámci modrých čiernopásavých by farba tmavla, sedlá za krkom by boli tmavé.
Slovenské hrvoliaky modré čiernopásavé v holubníku.
Aké výstavné úspechy si dosiahol v uplynulom roku?
- Na výstave vo Veľkých Kostoľanoch v októbri som dostal na kohúta hempšírky čestnú cenu, na tohtoročnej Špeciálnej výstave Klubu chovateľov slovenských hrvoliakov na starého holuby 96 b a čestnú cenu, a na mladého holuba víťaznú cenu.
Máš za sebou bohaté chovateľské aj fukcionárske skúsenosti. Na čo často myslievaš?
- Myslievam na to a želal by som si, aby sme do našej základnej organizácie mohli prijať viac mladých či aspoň mladších chovateľov. Našu ZO Kostoľany 1. sme založili v roku 1966 s už zosnulým Vinckom Filínom a z pôvodných kamarátov už žije len môj priateľ Michal Chudý. Teraz nás je v ZO sedemnásť, teší ma, že vnuk Vincka Filína René Mĺkvy prevzal funkciu tajomníka a máme aj nového predsedu Andreja Boháčika. Verím, že činnosť našej ZO bude naďalej živá. Hlavne, aby nám zdravie vydržalo.
Jozef, ďakujem ti za rozhovor a želám ti do ďalších rokov úspešného chovateľstva veľa zdravia. Nech ti slovenské hrvoliaky a hempšírky slúžia ešte dlhé roky pre potešenie aj úžitok.
Zhováral sa Dušan Barlík
Kontakt na chovateľa: 0908 585 524
