HOLANDSKÝ KRÁLIK
Vložené 17.06.2020
Malé plemená králikov sa tešia stále veľkej obľube medzi chovateľmi. Významným predstaviteľom tejto skupiny králikov je nepochybne aj králik holandský, ktorý svojou jedinečnou kresbou zaujme oko takmer každého návštevníka výstav drobných zvierat. Kto si myslí, že táto neobvyklá kresba je výsledkom moderných šľachtiteľských metód, je na omyle, pretože spolu so strieborným malým a ohnivákom, patrí holandský medzi najstaršie plemená králikov vôbec.
Dostupná literatúra a odborné články o histórii plemena v chovateľských časopisoch všade opakujú, že králiky s touto typickou kresbou sú zobrazené na plátnach starých majstrov už z 15. storočia. Je tiež známe, že dnešná podoba holanďana bola vyšľachtená v Anglicku, a to z brabantských králikov, ktoré sa tam dovážali z Nizozemska na jatočné účely. Nakoľko som pri prieskume prameňov zistil, že téma by si zaslúžila podrobnejší rozbor, rozhodol som sa históriu holandského králika spracovať neskoršie v samostatnom článku. Holandský králik má byť kompaktný, s krátkym zavalitým telom a relatívne kratšími silnými končatinami. Pokiaľ jedinec dokáže zaujať aj polovysoký tzv. výstavný postoj, jeho harmonické telesné proporcie vyniknú ešte viac. Dominuje guľatá hlava so širokým čelom a plnými lícami, výraznejšia u samcov. Uši sú silné, zaoblené, husto osrstené, vzpriamene nesené s dĺžkou 9 – 10 cm.
Ako takmer všetci predstavitelia skupiny malých plemien aj holandský králik má podľa štandardu určenú hmotnosť na plný počet bodov od 2,50 do 3,25 kg. Za ideálne možno považovať hmotnosť dospelého jedinca medzi 2,80 - 2,90 kg, pri ktorom najlepšie vynikne žiaduci typ zvieraťa. Srsť majú hustú elastickú, dobre priliehajúcu, pri niektorých farbených rázoch s nápadným leskom.
Holandského králika ale robí jedinečnou predovšetkým jeho zvláštna kresba. Je mimoriadne atraktívna až neprirodzená, čo práve priťahuje nových záujemcov o chov, rovnako však aj veľakrát preklínaná, čo je príčinou mnohých sklamaní pre tvrdošijne sa opakujúce chyby, kvôli ktorým menej trpezliví chovatelia začínajúci s týmto plemenom sa často po krátkom čase vzdávajú pôvodného elánu a presedlajú radšej na menej náročné, niektoré jednofarebné plemeno. Má to samozrejme svoje konkrétne definované korene v dedičnosti kresbových znakov. Môžeme ich pri opise rozdeliť na kresbu hlavy a kresbu tela. Na hlave sú zafarbené ušnice, ďalej pigmentovaná plocha sa rozdeľuje pri koreni ušníc nad čelom ostrým špicom a pokračuje polkruhom alebo oválne okolo očí. Nazývame ju lícnou kresbou a v ideálnom prípade by mala byť obojstranne symetrická. Bielu klinovitú plochu, ktorú ohraničuje, nazývame lysinkou. Lícna kresba pokračuje po okraji sánky a smeruje do oblasti záhlavia, kde ohraničenie kresby tiež musí byť ostré a mierne zaoblené. Kresbu tela charakterizuje priečne rozdelenie prednej bielej a zadnej zafarbenej časti tela, ktorá je situovaná približne v polovici trupu. Ohraničenie medzi bielou a pigmentovanou časťou označujeme ako prstenec, ktorý má byť ostro ohraničený bez záhybov, prebiehajúci plynulo aj na bruchu. Výnimku z toho tvoria iba farebné rázy s divokým faktorom, kde síce krycia farba brucha je biela, avšak spomenutý prstenec má pokračovať v podsade. Posledným typickým znakom holandskej strakatosti je kresba zadných končatín. Kresba zadnej polovice tela pokračuje cez pätu až do polovice priehlavku, kde končí ostrým ohraničením. Predná časť priehlavku aj s prstami je biela a nazývame ju manžeta. Ohraničenie na oboch zadných končatinách by malo byť samozrejme tiež symetrické.
Foto č. 3 Foto č. 4
Ideálny holandský králik má mať dokonalú kresbu, ale musia byť splnené aj ďalšie, t. j. tvarové, typovo špecifické požiadavky štandardu. Pekná kresba práve najlepšie vynikne na harmonickom tele bez tvarových a typových nedostatkov a pri výbornej kvalite srsti. Aj najlepšie kreslený holanďan s mäkkou, jemnejšou nepružnou srsťou pôsobí strapato, v dôsledku čoho požadované ostré línie medzi pigmentovanými a bielymi plochami sú narušené, zubaté s menšími záhybmi, čo sa vždy odrazí aj v celkovom hodnotení králika na výstave.
Plemeno ponúka záujemcom celý rad farebných rázov. Najrozšírenejším z nich je čierny, ďalej sa na našich výstavách stretávame s modrým, divo sfarbeným, japanovitým, menej často železitým, činčilovým, žltým, madagaskarovým a marburským holandským králikom. Z trinástich aktuálne uznaných farieb na Slovensku sme v posledných rokoch, bohužiaľ, nemali šancu vidieť havanového, perlového, rysa či korytnačieho holanďana. Na výstavách medzinárodného rozsahu je možnosť vidieť aj niektoré ďalšie farebné rázy, ako holandského divoko havanového, ktorý je už uznaný v susednom Česku, respektíve v rámci novošľachtenia aj japanovitého modrého. Výber je teda veľmi rozsiahly, každý si môže nájsť k svojmu vkusu a srdcu najmilší ráz.
Holandský králik je plemeno, ktoré sa uspokojí aj so skromnejšími podmienkami. Základná plocha 0,5 m2 pre dospelého jedinca je bohato dostačujúca. Spotreba krmiva je tiež adekvátne menšia ako pri stredných a mäsových plemenách, na kvalite krmiva však nesmieme v žiadnom prípade šetriť. Samičky sú starostlivé matky, rodia najčastejšie 5 - 8 mláďat. Náročnosť plemena spočíva okrem iného aj v tom, že kreslené králiky (aspoň s prípustnými chybami) môžeme očakávať v rozmedzí od 0 – 40 % zo všetkých narodených. Znamená to, že súrodeneckú kolekciu štyroch králikov na výstavách prakticky nestretneme, niekedy je problém zostaviť aj kolekciu 2 + 2. Na druhej strane neštandardne kreslený zvyšok vrhu po výkrme je výborne využiteľný na kulinárske účely.
Foto č. 6 Foto č. 7
Holandský králik je náročné plemeno vyžadujúce veľa trpezlivosti, chovateľského umu, vie nás ale z času na čas odmeniť nádherne kreslenými jedincami, ktoré nás inšpirujú k ďalšiemu snaženiu a upevňujú často celoživotnú väzbu na toto plemeno. Záverom prajem všetkým existujúcim, ale aj budúcim chovateľom čo najviac zdravých a ideálne kreslených jedincov.
MUDr. Gabriel Rácz
e-mail: garacz@gmail.com
Texty k obrázkom:
1. Nádejná trojica mesačných holandských činčilových mláďat.
2. Holandský čierny, mláďa 1,0 – s označením kresbových znakov: 1 - lysinka, 2 - lícna kresba, 3 - prstenec, 4 – manžeta.
3. Holandský čierny 1,0 94,5 b – so žiadaným valcovým telom.
4. Portrét predošlého samca s výraznou hlavou.
5. Mláďa 0,1 holandskej modrej.
6. Mláďatá zľava: železitý, divo sfarbený a perlový.
7. Holandský čierny 0,1, 94,5 b.
Foto z vlastného chovu autora článku
