HRDLIČKA CHICHOTAVÁ
Vložené 08.08.2020
Ide o vyslovene zdomácnenú hrdličku. Okrem prírodného sfarbenia sa chová v mnohých farebných odchýlkach, ale aj s pozmenenou štruktúrou peria. Tieto nenáročné vtáky sa rozmnožujú aj v klietkach. Krásne hladké operenie sa však dá pri nich dosiahnuť len pri chove vo voliérach, kde majú dostatočný prelet a možnosť denne sa kúpať. Za rok odchovajú 5 až 6 hniezd, čo oceňujú najmä šľachtitelia nových farieb. Už šesťmesačné niekedy zahniezdia.
Pôvodná divá hrdlička chichotavá je známa v dvoch poddruhoch, Streptopelia roseogrisea roseogrisea (Sundev.) žije v severovýchodnej Afrike od Čadského jazera až po stredný Sudán. Streptopelia roseogrisea arabica (Neumann) žije v Eritrei, severnom Somálsku a na arabskom území (Peters,1937).
Z pôvodnej domácej škoricovo-žltej (béžovej až zltkastej) hrdličky chichotavej s čiernym, z obidvoch strán bielo obrúbeným pásikom v záhlaví sa podarilo odchovať čisto biele jedince, neskôr, možno aj krížením s inými príbuznými druhmi hrdličiek, napríklad záhradnou, sa dosiahlo sfarbenie žlté, červenkasté, svetlé černastohlavé, červené modrastoprsé, pri týchto farbách je pásik v záhlaví biely, ďalej biele s čiernym krčným pásikom, modrasté, v kresbe fŕkanej, ale aj s pozmenenou štruktúrou peria - hrdličky hodvábne. Najnovšie sa vyskytujú aj chochlíkaté hrdličky chichotavé.
Následkom ich ochoty zahniezdiť aj vo veľmi primitívnych chovateľských podmienkach, ich cena je veľmi nízka. Najmä v chovoch, kde sa pária hrdličky bez akéhokoľvek cieľa, úplne náhodne. Inak to môže byť v špecializovanom chove, kde sa farba a kresba cieľavedome šľachtiteľsky zdokonaľuje. Takéto krásne hrdličky sú alebo nepredajné alebo si ich chovateľ dá pomerne slušne zaplatiť.
Základná potrava hrdličiek pozostáva z najrôznejších semien - proso, lesknica, slnečnica, pšenica, drobná alebo zlomková kukurica, repka, mak, hrach, vika, konopné semeno, nadrobno narezané zelené krmivo. Odchov mláďat dobre prosperuje tam, kde sa aspoň v čase kŕmenia mláďat skrmuje vajcová miešanka.
Na založenie hniezda im treba poskytnúť závesnú nízku debničku o rozmeroch asi 20x15x7 cm (d x š x v), malý závesný pletený košíček, prípadne väčšie čajové sitko alebo podložku vytvarovanú z hustého pletiva. Na výstelku je vhodné kratšie jemné seno, prípadne aj slama.
Na dvoch bielych vajíčkach sedí samička aj samec. Čas vysedenia vajec je 14 až 15 dní. Mláďatá pri kŕmení oboma rodičmi rýchlo rastú a hniezdo opúšťajú po 14 až 15 dňoch a za ďalšie dva až tri dni vedia lietať. Vo veku asi 28 dní sú úplne samostatné.
Mláďatá nemajú farebný pásik v záhlaví. Tento sa objaví po prvom pŕchnutí, ktoré sa dostaví vo veku asi 8 až 10 týždňov. Asi vo veku 10 dní sa obrúčkujú obrúčkami o vnútornom priemere 6 mm.
Hrdličky chovajú ich obdivovatelia pre príjemný hlasový prejav znejúci ako viackrát sa opakujúce cukr-rúú a zakončené chichotaním. V žiadnom prípade si ich nemožmo zmýliť s hlasovým prejavom u nás žijúcej hrdličky záhradnej (Streptopelia decaocto), ktoré znieako viackrát za sebou opakované vysoké „chudý si - chudý si - chudý si“... Obľúbené sú pre svoju krotkosť a spoľahlivosť v hniezdení, ktorú oceňujú aj chovatelia vzácnejších druhov hrdličiek a holúbkov, pretože ich využívajú ako pestúnky. V takomto prípade je dôležité, aby sa hrdličky chichotavé naučili prijímať potravu, ktorú kŕmené mláďatá vzácnych hrdličiek potrebujú. Okrem vymenovaného krmiva je dôležitý minerálny grit a sépiová kosť. Veľmi sa osvedčil Kolumbin. Samozrejme, neustále čistá voda na pitie.
Hrdličky chichotavé sú vďačné vtáky, ľahko sa chovajú, majú príjemný hlas, sú krotké, o čom sa aj nechovatelia mohli presvedčiť na vystúpeniach rôznych kúzelníkov, ktorí vykúzlia hrdličky z tých najnemožnejších záhybov svojho šatstva, potom ich posadia na posed, na ktorom čakajú až do skončenia vystúpenia. Sú dlhoveké dožívajú sa 15 až 20 rokov a niekedy ešte aj vo veku 15 rokov plodné. V súčasnosti je to aj zaujímavý výstavný vták.
Text a foto Dušan Barlík
