Ján Rafay ZÁKLADY CHOVU KRÁLIKOV VI.

Vložené 17.10.2020

PLEMENÁ KRÁLIKOV

V skupine malých králikov sú zastúpené plemená s rozpätím živej hmotnosti  od 2,5  do 3,5  kg. Okrem  rozšírených plemien (malý baran, činčila  malá, kuní, strieborný  a ruský) sem  patria aj menej   chované   plemená (marburský, rhônsky, perlový  a deilanaar).   Zdrobnené   plemená   zastúpené  zdrobneným baranom, hermelínom a zdrobneným farebným králikom si v posledných rokoch získavajú čoraz viac chovateľov a sú často chované v bytoch.

Podľa  štruktúry srsti  sa plemená  rozdeľujú na  krátkosrsté, dlhosrsté a so zvláštnou štruktúrou srsti.

Krátkosrsté králiky  vznikli dedičnou zmenou  génov, ktoré kontrolujú rast chlpov vo vlasových folikuloch (vlasových cibuľkách).  Normálne  pesíky  dosahujú  dĺžku  3  až 4 cm. Pri krátkosrstých  plemenách  sa  však  ich  rast  zastaví skôr ako dosiahnu dĺžku 2 cm. Rexovitá  srsť potom pripomína hustý plyš, kopírujúci  tvary  tela.  Podľa  Niehausa  boli  prvé králiky s takouto  mutáciou opísané  v roku  1919. O  päť rokov neskôr sa rexovité králiky pod názvom kastorex (bobrí kráľ) vystavovali v Paríži.   Novinka   vyvolala   veľkú   pozornosť  chovateľov  a obchodníkov.  Joppich  uvádza,  že  v  Nemecku  sa  v roku 1925  kastorexe  predávali  za  niekoľko  sto  mariek,  čo sa rovnalo hodnote jednej dobrej kravy.

Dlhosrsté plemená sú predstavované angorským a líščím králikom. Angorizmus  ako  dedičná  zmena  srsti  vzniká  tak,  že  chlpy tvoriace podsadovú vrstvu sa predlžujú až na 6 cm. Táto mutácia bola známa  už pred 5000  rokmi v Ázii  v populáciách tamojších kôz.  Názov  mutácie  je  odvodený  od  mena  hlavného  mesta a tureckej  provincie  Angora   (dnešná  Ankara).  Angorské  kozy produkovali známu  jemnú mohérovú vlnu, ktorá  sa používala ako surovina v  textilnej výrobe. Neskôr bol  termín angora použitý pri  opise podobných  mutácií pri  iných druhoch  zvierat. Prvé údaje o angorských králikoch sú známe zo 16. storočia.

Líščie králiky  majú na rozdiel  od angorských osrstenú  hlavu, končatiny a  ušnice srsťou s normálnou  dĺžkou. Toto plemeno je u nás menej rozšírené, ale  napriek tomu možno zvieratá uvidieť na väčších výstavách.

Medzi efektné plemená patria saténové králiky. Ich povrch srsti má zvláštny hodvábny lesk, ktorý je spôsobený jemnými a tenkými podsadovými  i pesíkovými  chlpmi.  Po  prvýkrát sa  táto srsť opísala v roku 1934 pri plemene havana v USA.

Popri   chovoch   zameraných   na   šľachtenie  králikov  podľa predpísaného štandardu existuje  samostatná oblasť králikárstva orientovaná  na hospodárske  využitie zvierat.  Okrem produkcie angorskej srsti a rexovitých koží  sa v posledných rokoch čoraz významnejšie podieľa na chove králikov aj produkcia zameraná na králičie  mäso. V deväťdesiatych rokoch m. st. vznikali  farmové chovy,  v ktorých  sa chovali špecializované línie  dosahujúce vysoké reprodukčné,  rastové a jatočné  ukazovatele  úžitkovosti.  Pôvod  týchto  línií  je  v čistokrvných  plemenách  strednej   a  veľkej  živej  hmotnosti (novozélandský biely, kalifornský,  viedenské králiky, belgický obor).

Široké   spektrum  plemien   králikov  svedčí   o cieľavedomej šľachtiteľskej   práci   chovateľov,   ktorí   využívali  veľkú vnútrodruhovú variabilitu králika divého, jeho krátky generačný interval (t.  j. dobu od  narodenia zvieraťa po  produkciu jeho potomstva)  a  vysokú  plodnosť.  Na  Slovensku,  ako  krajine s bohatými  chovateľskými  tradíciami,   vzniklo  niekoľko  nových plemien králikov, ktoré sa udržiavajú  v súčasných chovoch a sú  svedectvom vyspelosti našich chovateľov.

(POKRAČOVANIE)
Ján Rafay, NPPC, VÚŽV Nitra


Fotogaléria: 
     
     Malý baran činčilový.                                                    Činčila malá. 


     
    Rhônsky.                                                                      Zdrobnený činčilový.


     
      Angorský.                                                                   Kastorex. 


      
   Saténový durínsky.                                                        Saténový divosfarbený.