Ján Rafay ZÁKLADY CHOVU KRÁLIKOV VII.
Vložené 03.11.2020
DEDIČNOSŤ VYBRANÝCH ZNAKOV A VLASTNOSTÍ KRÁLIKOV
Podľa súčasných predstáv genetiky je väčšina znakov a vlastností živých organizmov podmienená dedičnými faktormi - génmi. Gén tak predstavuje v najširšom slova zmysle základnú jednotku dedičnosti. Súbor génov vybraných znakov a vlastností organizmu sa označuje genotyp. V chove čistokrvných králikov sú často uvádzané genotypy plemien, ktoré označujú dedičnú podmienenosť sfarbenia srsti, jej kresbu, štruktúru chlpov alebo iné exteriérové znaky a úžitkové vlastnosti. Gén a jeho konkrétne umiestnenie na chromozóme (tzv. lokus) má pri väčšine vyšších organizmov dve alternatívne formy - alely. Alely vznikli počas vývoja organizmov procesom, ktorý označujeme mutagenéza. Podstatou mutagenézy je dedičná zmena génov podmieňujúcich znaky a vlastnosti (mutácie). Tak napríklad v géne ovládajúcom dĺžku srsti došlo v dôsledku mutácie k zmene génu podmieňujúceho normálnu dĺžku pesíkov na skrátenú formu. Mutácia sa nazvala rexovitosť a gén, ktorý je nositeľom tejto mutačnej alely sa označuje symbolom Rex. Prostredníctvom mutagenézy sa teda na jednotlivých génoch tvorili alely, ktoré umožňujú klasickú genetickú analýzu na základe výsledkov kríženia (tzv. mendelistická dedičnosť kvalitatívnych znakov).
Zdrobnený ruský. Nitriansky.
Medzi dvomi alelami jedného génu môže existovať vzťah nadradenosti a podradenosti z hľadiska ich prejavu na zvierati - fenotypu. Nadradená alela - dominantná, svojim účinkom prekrýva pôsobenie podradenej - recesívnej alely. Vo všeobecnosti možno povedať, že existencia dominantných alel je typická pre divo žijúce organizmy, pretože prejav týchto alternatívnych foriem génu zabezpečuje optimálne vlastnosti na prežitie organizmov v konkrétnom prostredí. Naopak, recesívne alely zvyčajne znevýhodňujú organizmus a ich existencia sa udržiava len usmernenými plemenárskymi zásahmi človeka. Pri zápise genotypov sa dominantné alely obyčajne označujú veľkými písmenami a recesívne alely písmenami malými.
Ak sa na géne nachádzajú obidve alely buď dominantné (AA) alebo recesívne (aa) označujeme takýto genotyp ako homozygotný. V prípade výskytu jednej dominantnej a jednej recesívnej alely v tom istom géne ide o heterozygotný stav. V prípade génu Rex sa vytvorí po krížení dominantného homozygotného rodiča (RexRex) s recesívnym homozygotným rodičom heterozygotné potomstvo, ktoré bude mať genotyp Rexrex. Prítomnosť dominantnej alely Rex spôsobuje, že všetky králiky vo vrhu budú mať srsť normálnej dĺžky napriek výskytu recesívnej alely rex.
Vo vzorníku plemien králikov uvádzané genotypy označujú známe mutácie génov (ich alely) pre sfarbenie, kresbu a štruktúru srsti tak, ako sa ich podarilo na základe kríženia zvierat detekovať. Základným 'farebným' genotypom je divosfarbený králik. Pozostáva z piatich dominantne homozygotných génov AA BB CC DD GG. Do tejto zostavy by bolo potrebné ďalej zaradiť aj ostatné známe gény (strakatosť, rexovitosť, angorizmus atď.). Pre zjednodušenie sa vždy uvádzajú len tie gény (alelické páry), ktoré spôsobujú odchýlku od „divokého“ fenotypu.
V géne A sa nachádza 5 aliel, ktoré spolu s divou alelou A tvoria tzv. alelickú alebo albinotickú sériu:
ad - v homozygotnej forme (adad) spôsobuje sfarbenie známe ako tmavá činčila. Ako štandardný farebný ráz sa v slovenskom vzorníku nenachádza.
achi - činčilové sfarbenie spôsobené striedaním tmavých a svetlých zón na chlpoch. Je typickým sfarbením pre plemeno činčila.
am - kunie sfarbenie s tmavým odtieňom
an - akromelanistické sfarbenie je charakteristické sfarbením ušníc, chvosta, končatín a masky. Nazýva sa tiež ruská kresba a vyskytuje sa napríklad pri ruskom králikovi, kalifornskom a nitrianskom. Tento typ sfarbenia označovaný ako čiastočný albinizmus sa vyznačuje zaujímavou vlastnosťou. Pigment sa začína vyvíjať v bunkách vlasových folikulov len pri určitej nízkej teplote. Príkladom sú mláďatá kalifornských králikov zo zimných vrhov, keď konce rastúcich pesíkov majú intenzívne sfarbenie. Podobne intenzita kresby nitrianskych králikov rastúcich v teplých letných mesiacoch je podstatne slabšia ako pri zvieratách rastúcich v chladnejších častiach roka.
a - albinotická alela spôsobujúca v homozygotnej zostave (aa) blokádu tvorby akéhokoľvek pigmentu v srsti. V chlpoch albinotických králikov presvitá cez kôrovú vrstvu centrálna medulárna časť, v ktorej sa vyskytujú vzduchové „bubliny“. Tie lámu dopadajúce svetlo a výsledný efekt je biela farba srsti.
Medzi alelami génu A existuje vzťah dominancie a recesivity v nasledovnej postupnosti: alela ad je recesívna voči alele A a dominantná k alele achi. Alela am je recesívna voči alele
achi a dominantná k alele an. Alela a je recesívna voči všetkým predchádzajúcim alelám.
Na géne B sa vytvorila základná štvorpočetná alelická séria, pričom jednotlivé alely prejavujú nasledovný vzájomný vzťah a fenotypový prejav.
B - alela vyskytujúca sa v „divom' genotype. Spolupôsobením ostatných génov prispieva do aguti sfarbenia divých králikov.
Be - spôsobuje čierne sfarbenie chlpov ako pri čiernom farebnom ráze belgického obra. Je dominantná nad alelou B.
bj - zodpovedá za výskyt farebných škvŕn a pruhovania ako sa vyskytujú pri japonských a rhönskych králikoch.
b - podmieňuje madagaskarové sfarbenie.
V géne C sú známe len dve alely C a c. Kým alela C je súčasťou divého genotypu, alela c kontroluje hnedé sfarbenie (havanové).
Podobne v géne D sú len dve alely, z ktorých recesívna d spôsobuje modré sfarbenie (viedenský modrý).
V géne G sa vyskytujú alely, ktoré neovplyvňujú tvorbu žiadneho pigmentu, ale jeho usporiadanie v chlpoch. Na tomto géne bola zistená nasledovná alelická séria:
Alela G vyvoláva zonálne striedanie pigmentu v chlpoch (tzv. divoké sfarbenie) a zároveň vytvára zosvetlenie brucha a spodnej časti chvosta (tzv. divoké znaky). Je dominantná nad obidvomi nasledujúcimi alelami.
Alela go spôsobuje rovnomerné ukladanie farbiva do chlpov, pričom sa zachovávajú „divoké“ znaky. Je recesívna voči alele A a dominantná k alele g.
Alela gzabezpečuje rovnomerné ukladanie granúl pigmentu do štruktúr chlpu bez divokých znakov. Je recesívna k obidvom predchádzajúcim alelám.
Okrem základných génov podmieňujúcich sfarbenie srsti existujú ďalšie, ktoré svojimi recesívnymi alelami spôsobujú predĺženie podsadových chlpov na úroveň pesíkov (angorizmus - gén V), skrátenie pesíkov (rexovitosť - gén Rex) a ďalšie skupiny génov podmieňujúce rôzne typy kresby, intenzity sfarbenia a pod. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že okrem vzťahov medzi alelami jedného génu (t. j. dominancia a recesivita) existujú vzťahy aj medzi alelami rôznych génov tzv. interakcie. V dôsledku pôsobenia interakcií dochádza k rôznym kombináciám farebných odtieňov srsti, čo predstavuje zdroj šľachtiteľskej práce pre mnohých chovateľov čistokrvných králikov.
Genetika zohráva významnú úlohu aj v produkčných chovoch králikov. Väčšina úžitkových vlastností je podmienená odlišnými genetickými mechanizmami, čo sa prejavuje v ich manifestácii (prejavoch) i spôsobe hodnotenia. Reprodukčné ukazovatele, intenzita rastu a jatočná úžitkovosť sú podmienená tzv. génmi malého účinku, ktoré sa prejavujú v závislosti od ich počtu v genotype zvieraťa. Okrem toho, na výsledný fenotyp úžitkovej vlastnosti do značnej miery vplývajú aj podmienky prostredia, v ktorých sa organizmus vyvíja. Prírastky živej hmotnosti závisia od genotypu (napr. obrovité králiky majú vyššie prírastky, maličké plemená nízke) a od prostredia (králiky z jedného plemena kŕmené krmivom rôznej kvality).
Veľký svetlý strieborný. Japonský.
Ak sledujeme určitú vlastnosť (napr. živú hmotnosť vo veku 2 mesiace) v skupine zvierat jedného plemena, zistíme, že individuálne namerané hodnoty sa budú líšiť v určitom rozpätí. Táto premenlivosť (označovaná ako celková fenotypová premenlivosť) je spôsobená minimálne dvomi faktormi: genetickými vplyvmi a vplyvmi prostredia. Na základe štatistických a biometrických metód sa podarilo podiel týchto faktorov odhadnúť a stanoviť výpočet hodnoty tohto podielu.
Časť genotypovej premenlivosti z celkovej fenotypovej premenlivosti sa označuje ako koeficient dedivosti (nie dedičnosti !). Nadobúda rozpätie od 0 do 1 (od 0 do 100 %) a je zdrojom užitočnej informácie o spôsobe dedičnej podmienenosti určitej vlastnosti. Pri nízkej dedivosti (do 0,3) je podiel prostredia na manifestácii určitej vlastnosti výrazný a výber zvierat do ďalšej generácie je pre daný znak málo účinný. Naopak, vysoká dedivosť určitej vlastnosti (nad 0,6) dáva vysokú pravdepodobnosť, že výber najlepších zvierat zabezpečí genetické zlepšenie vlastnosti v ďalšej generácii. Pre niektoré úžitkové vlastnosti brojlerových králikov boli vypočítané nasledovné koeficienty dedivosti:
|
Vlastnosť |
Koeficient dedivosti |
|
počet mláďat vo vrhu |
0,15 |
|
intenzita rastu |
0,32 |
|
spotreba krmiva |
0,45 |
|
jatočná výťažnosť |
0,68 |
Šľachtenie králikov na mäsovú úžitkovosť sa uskutočňuje v niekoľkých etapách, pričom sa zohľadňuje komplexná úžitkovosť. Zvieratá, ktoré dosahujú najlepšie ukazovatele z hľadiska mäsovej úžitkovosti sa vyberajú do ďalších generácií, kde sa z nich formujú línie. Tie sa vzájomným krížením testujú na tzv. kompatibilitu a na základe výsledkov takýchto testov sa vhodné línie rozmnožujú a dodávajú do produkčných chovov. Predpokladom šľachtiteľského pokroku je dostatočná početnosť zvierat, systematická selekcia a vyrovnanosť podmienok prostredia. Podobne ako pri iných hospodársky využívaných druhoch zvierat sa aj v intenzívnom chove brojlerových králikov využívajú špecializované línie zvierat vyznačujúce sa vysokými ukazovateľmi mäsovej úžitkovosti. Línie boli vytvorené z plemien strednej živej hmotnosti, ktoré majú vysokú reprodukciu, intenzívny rast a dobré jatočné charakteristiky. Medzi takéto plemená patria novozélandský biely, kalifornský, nitriansky, veľký svetlý strieborný, viedenský modrý a niektoré lokálne plemená v zahraničí.
V intenzívnom chove na produkciu jatočných králikov sa využívajú dva základné systémy chovu.
V uzavretom systéme má chovateľ na farme základnú populáciu, ktorú si obnovuje výberom odchovaného potomstva. Predpokladom úspešnosti takéhoto postupu je početná populácia zvierat a ich presná evidencia. Aby sa zabránilo príbuzenskej plemenitbe je potrebné zaviesť rotačné párenie. Spočíva v tom, že základná skupina zvierat sa rozdelí do niekoľkých skupín, z ktorých sa vyberajú v každej ďalšej generácii plemenníky na párenie s nepríbuznými samicami. Vlastnú šľachtiteľskú prácu si robí sám chovateľ tým, že do ďalšej generácie si vyberá najúžitkovejšie zvieratá. Výhodou uzavretého systému je aj to, že nové produkčné zvieratá zostávajú v tých istých chovateľských podmienkach bez nebezpečia prenosu infekčných chorôb.
Otvorený systém využíva ponuky špecializovaných šľachtiteľských firiem, ktoré produkujú tzv. prarodičovské alebo rodičovské zvieratá. Tieto králiky sú šľachtené ako materské a otcovské línie. Po spárení zvierat z línií, ktoré sa navzájom dopĺňajú, sa získa potomstva s vyššou úžitkovosťou ako bola pri rodičoch. Nevýhodou takéhoto postupu je potreba obnovy stáda nákupom nových rodičovských zvierat, ich vysoká cena a zvýšené nebezpečie prenosu infekčných chorôb. Výhodou je vyrovnaná a vysoká produkcia.
V produkčných drobnochovoch sa plemenárska práca obmedzuje na zabránenie príbuzenskej plemenitby (inbríding). Homozygotizácia genotypu (hlavne recesívnych alel) totiž znižuje životaschopnosť a produkčné vlastnosti takýchto zvierat. Preto je dôležité, aby zvieratá z vlastného chovu určené do ďalšej plemenitby boli nepríbuzné.
(POKRAČOVANIE)
Ján Rafay, NPPC VÚŽV Nitra
