Holuby | Košoa - plemeno holubov, ktoré si získalo slovenských chovateľov
Košoa - plemeno holubov, ktoré si získalo slovenských chovateľov

                                                                                                                                                                                                                            Vložené 12.02.2020 

Staré francúzske plemeno Košoa (Cauchois) sa chová na viacerých kontinentoch, ale v stredoeurópskom priestore sa presadzuje  až v ostatných, možno desiatich rokoch. Na Slovensko sa košoa doviezli vo väčšom  množstve zásluhou košického chovateľa Borisa Bocka.

Boli to holuby z troch pôvodov, čo bola veľká výhoda.  Hlavným dôvodom dovozu tohto plemena bola možnosť využívať ho ako výborného kŕmiča – pestúna  pre iné plemená. Táto vlastnosť sa naozaj potvrdila. Takto som začal aj ja. V súčasnosti mám  niekoľko párov košoa na celoročný odchov vlastných mláďat a ostatné páry využívam hlavne ako kŕmiče.  Spolu ich mám 20 párov v samostatnom holubníku.

1,0 chovný modrý bronzový šupinatý.



Košoa je vlastne úžitkový holub tvaru, ale množstvo rázov so zaujímavými farbami, vzorkami a kresbou mesiaca ho posúva niekde inde. Mnohí holubiari majú v tomto smere  radi  pestrosť.  Tým si toto plemeno získava stále viac obdivovateľov a chovateľov. V časoch, keď viaceré plemená sú silne prešľachtené, pôsobí košoa ako vitálny  a krásny „gazdovský“  holub. Bez problémov znáša skupinový chov, kde tolerantnosť k iným holubom v holubníku je naozaj výborná. Agresívnejšie jedince sa skoro nevyskytujú. Pokiaľ sa vyskytnú a neskrotí ich ani chovná sezóna plná práce o potomstvo, tak nastupuje negatívna  selekcia.  Vzhľadom na dobrý pomer medzi ich hmotnosťou (700 - 800 g) a veľkosťou krídel (rozpätie 85 – 90 cm) je schopný bežne lietať aj na vyššie strechy. Problém môže nastať pri strate alebo poškodení letiek. Z tohto dôvodu je dobre mať letáče do holubníka – voliéry nižšie, napríklad okolo 140 cm. 

Matka a dcéra.

Pokiaľ  tieto holuby trávia veľa času na dvore, tak rozširujú svoje teritórium. Z dvora na ulicu, tiež  k susedom, možno aj do poľa, keď je blízko.  Stále niečo hľadajú. Preto sa ich snažím  púšťať na prelet až v popoludňajších hodinách. Vzorne sa starajú o potomstvo. Pokiaľ máme podmienky, je lepšie umiestniť košoa do samostatného holubníka. Prečo?  Samce sú dosť temperamentné a na hniezdach by sme mohli mať prekvapenia v podobe krížencov, predovšetkým pri „lenivejších“ plemenách. Stáva sa aj opak. V čom sú slovenskí holubiari pri chove košoa špecifickí? Bežne v západnej Európe sa chovajú a vystavujú aj košoa bez kresby mesiaca.  Ani my sa ich  celkom nevzdávajme, určite sa občas zídu.  Podmienka kresby mesiaca je len pri jednofarebných holuboch – červených, žltých a čiernych  (pozri Chovateľ marec  2007).  U nás sú v obľube len holuby s kresbou mesiaca. Tomu sa prispôsobujú aj chovatelia.


            
     Čierny výletok.                                                                       Holubica čierna chovná.       
                         

            
   Košoa striebristý sírovo šupinatý 0,1, výletok.                       Výletok modrý bronzovo šupinatý 0,1.


            
   Chovný pár.                                                                             Chovné holuby.

Z existujúcich  farebných rázov košoa je na Slovensku, ale aj v iných krajinách, najviac modrých bronzovo šupinatých a v rozriedenej forme striebristých  sírovo šupinatých holubov. Z tohto modrého radu je u nás aj pár holubov ružovo šupinatých a modrých s bronzovými pásmi. A ešte poznámka k terminológii - mne by sa páčilo nahradiť termín šupinatý pekným starým slovenským výrazom jarabý.  Ďalej v  menších počtoch sa chovajú jednofarebné čierne a červené. Červená a žltá pigmentácia košoa je založená  recesívne (ee). Celkovo máme na Slovensku odhadom okolo 700 - 800 chovných  holubov tohto plemena. Len na východe Slovenska  je minimálne pätnásť  chovateľov tohto plemena. Rozširuje sa aj v ďalších regiónoch.  Tento počet a dobrá množiteľnosť  košoa dávajú dobrý predpoklad pre budúce roky. Správnym výberom potomstva z odchovu väčšieho počtu výletkov  je možné postupne dosiahnuť veľmi dobrú úroveň našich chovov. Pri výbere by sme mali klásť dôraz hlavne na správne telesné tvary. Primeranosť dĺžky holuba, celková veľkosť, šírka ramien,  nesenie krídiel, tvar hlavy a až potom hodnotiť kresby a farby. Potrebné je vyradiť aj  holuby so silnejším náznakom fúklosti a s okrovou hruďou.



Košoa je spoľahlivý rodič.                       Chovný pár.                                                Sfarbenie pierka zodpovedného
                                                                                                                                   za šupinatosť - jarabosť.

 

V Európe je založených viacero klubov tohto plemena. Nemecký klub je veľmi aktívny a k propagácii košoa  určite prispeje aj nová publikácia skúseného autora Jürgena Schulza, Cauchois - Porträt einer französischen Taubenschönheit.

Poznámka: snímky holubov košoa sú z chovov  Borisa Bocka  a  autora článku.

Text a foto Peter Kolenič

e-mail: pe.kol@centrum.sk

Chovateľ 9/2011

nasledujte nás