LIPTOVSKÝ LYSKO UZNANÝ
Vložené 08.06.2020
Aj keď bolo v rôznych krajinách sveta vyšľachtených veľa plemien králikov a ich farebných a kresbových rázov s normálnou, krátkou, dlhou srsťou či so zmenou štruktúry srsti, predsa žijú medzi nami ľudia, ktorí z času načas prídu s nápadom, vyšľachtiť nové plemeno. Jeho výzor spočiatku nosia len v mysli, neskôr sa s ním niekomu zveria, vytvárajú si pre šľachtenie podmienky a hlavne študujú dedičné založenie rôznych plemien, pomocou ktorých by mohli svoj šľachtiteľský zámer realizovať. Takým tvorivým chovateľom je aj JOZEF ČERVEŇ z Vitálišoviec, ktoré sú mestskou časťou mesta Liptovský Mikuláš.
Jozef Červeň pred skupinou liptovských lyskov S garantom šľachtenia Petrom Belkom z Trsteného.
predvedených 3. 12. 2005, na IX. celoštátnej výstave
zvierat Nitra 2005.
Čo všetko by ešte bolo možné vyšľachtiť? Asi pred štvrťstoročím som sa rozprával s chovateľom králikov, ktorý sa mi zveril, že má v úmysle vyšľachtiť králika bodkovaného ako anglický strakoš či rex dalmatínsky strakoš, ale s tým rozdielom, že by bodkovanie nebolo na bielom, ale na žltom až oranžovom podklade. Mal pre králika už aj meno, králik gepardí. Za základ nového šľachtiteľského produktu hodlal použiť králika japonského, ktorý obe tieto farby má. K tomuto králikovi sa chcel dopracovať dvoma spôsobmi. Buď neustálym výberom najžltších králikov (japonských) len s čiernym, čo najviac ohraničeným bodkovaním. Druhou cestou malo byť kríženie niektorého bodkovaného plemena s podobným genotypom (anglický strakoš trojfarebný čierno-žltý a rex dalmatínsky strakoš trojfarebný čierno-žltý. Gepardí králik mal byť stredné plemeno a chcel ho šľachtiť aj s normálnou srsťou aj srsťou rexovitou. Od nápadu k realizácii je však veľmi ďaleko. Ktovie, či si naň ešte niekedy dotyčný chovateľ spomenie a či vôbec je podobný šľachtiteľský projekt realizovateľný. Mne sa vynoril jeho nápad v pamäti počas rozhovoru s Jozefom Červeňom.
Ľudí ako Jozef Červeň obdivujem, pretože majú snahu niečo dokázať. Pritom dobre vedia, že nestačí mať dobrý nápad. Jeho realizácia je vždy beh na dlhú trať. Niekedy je oveľa ťažšie presvedčiť okolie a preraziť neviditeľnú, ale neprekonateľnú bariéru ľudského nepochopenia a nepriania.
Liptovský lysko divo sfarbený, pár. Liptovský lysko 1,0. 
Liptovský lysko 1,0. Pohľad na sfarbenie chvosta.
▄ Preto som prvú otázku Jozefovi Červeňovi sformuloval takto. Čo vás viedlo k tomu, že ste si jedného dňa povedali, 'ja vyšľachtím nové plemeno králikov a bude sa nazývať liptovský lysko.'
- Pokiaľ viem, máme na Slovensku len päť uznaných národných plemien. No a keďže sme už ako republika plnoprávni členovia Európskej únie, rozhodol som sa aj ja prispieť, ako sa vraví, svojou troškou do mlyna. Povedal som si, že niečo spravím pre našu Slovenskú republiku a pre slovenské chovateľstvo. To bolo moje rozhodnutie a môj cieľ, preto som v roku 1993 začal so šľachtením liptovského lyska. Aj keď musím povedať, že som nezačal najšťastnejšie, lebo som si nevybral spočiatku správne východiskové plemená králikov. Začal som s krížením holandského čierneho s činčilou veľkou. Táto kombinácia sa ale neosvedčila. Usmernil ma potom garant môjho šľachtenia pán Peter Belko. Často sme o novošľachtení debatovali, pretože bývame blízko seba, radili sme sa aj s chovateľom Jánom Benkom a na základe ich odporúčaní zvolil som novú kombináciu. Nakúpil som chovné králiky pre zamýšľané kríženie - viedenské divo sfarbené a holandské divo sfarbené. Preštudovali sme genotypy oboch plemien a usúdili, že táto kombinácia je pre zamýšľaný produkt novošľachtenia najoptimálnejšia.
▄ Nezainteresovaného chovateľa bude zaujímať, prečo bol druhý králik s holandskou kresbou?
- Preto, že môj novošľachtenec mal mať len lysku na hlave, a to je vlastne malá či redukovaná holandská strakatosť. Výsledky z týchto spojení sa začali ukazovať už po dvoch až troch rokoch. Pomohla mi hodne kniha uznávaného českého králikárskeho odborníka, dnes už žiaľ zosnulého Ing. Jaroslava Fingerlanda, Králikářská genetika. Vďaka nej som už nemusel, obrazne povedané, objavovať koleso na fúrik, ale mnohé poznatky som získal z prvej ruky, ako na lopate. Pomohla mi vyvarovať sa mnohých chýb tým, že som si knihu nielen prečítal, ale jej obsah som si doslova naštudoval. Výsledky nedali na seba dlho čakať a sú tu. Keby som mal túto publikáciu po ruke už v roku 1993, dovolím si povedať, že nie trinásť rokov by som sa bol s vyšľachtením liptovského lyska trápil, ale len takých šesť až sedem, najviac však osem rokov. Žiaľ, táto vynikajúca kniha vyšla v českom vydavateľstve Chovatel, s. r. o. až v roku 1998.
▄ V redakcii sme sledovali vývoj plemena a v časopise Chovateľ sme uverejnili fotografie z výstav a návrhy štandardu. V rozhovoroch s niektorými chovateľmi a funkcionármi som badal veľa skepsy, nazdávali sa, že z toho čo robíte, plemeno nikdy nebude. Určite ste sa aj vy s takýmito názormi stretli. Neodrádzalo vás to od pokračovania v začatom diele?
- Určite ma tieto názory a reči nepotešili, skôr veľmi mrzeli, na druhej strane ma ale hnali vpred. Nedal som sa odradiť.
▄ Musí to byť dobrý pocit, keď dňa 3. decembra 2005, na IX. celoštátnej výstave zvierat Nitra 2005, kolektív ľudí, ktorý sa nazýva uznávacia komisia, povedal liptovskému lyskovi svoje áno, uznal ho za došľachtené a uznal jeho plemenný štandard.
- Dobre mi to padlo, teším sa. Počas trinásť rokov som mal na každej výstave, kde som vystavoval, isté pochybnosti. Počas tých uplynulých trinásť rokov som nezískal na výstavách žiadne ocenenie či pohár. Pritom som bol navyknutý dostávať ceny, pretože som predtým choval nemecké obrovité strakoše dvadsaťpäť rokov. Dvadsať rokov som bol členom klubu chovateľov tohto plemena, dokonca aj jeho predsedom. V roku 1992 som s chovom tohto plemena skončil a začal som s novošľachtením. Musím povedať, že s myšlienkou vyšľachtiť liptovského lyska som sa začal pohrávať už pred tridsiatimi rokmi, keď som choval nemecké obrovité strakoše. Vždy som popri nich choval krátkodobo aj iné plemeno, raz činčily veľké, inokedy holandské králiky. S holandským králikom som napríklad zvíťazil na výstave v Letanovciach roku 1992. Nebol som tam vtedy prítomný, ale cenu pre víťaza výstavy mi poslali domov. Mňa tá myšlienka držala neustále. Mám fotografiu mojej dcérky keď mala desať rokov, dnes má už štyridsať a na nej je s králikom s lysinkou.
▄ Čo všetko bolo potrebné doložiť, aby bolo záverečné uznávacie pokračovanie úspešné?
- Podmienka bola, aby vystavovali na IX. celoštátnej výstave zvierat v Nitre najmenej traja chovatelia plemena. Vystavovali sme piati. Bol stanovený minimálny počet dvadsaťštyri jedincov, my sme predviedli tridsaťdva. Z uznávania je vykonaný zápis, uznávacej komisii predsedal Pavol Blaško, predseda zboru posudzovateľov králikov. K zápisu sú priložené kópie rodokmeňov predvedených králikov.
▄ Liptovský lysko bol uznaný v divom sfarbení. Plánujete vyšľachtiť aj iné farebné rázy?
- Ak by sa niekto chcel o to pokúsiť, dovolím si tvrdiť, že to už nebude robota na trinásť, ale len na tri až maximálne päť rokov. A čo je dôležité, dnes už viem ako nato.
▄ Bol som zvedavý pri tejto príležitosti aj na názor Petra Belka, ktorý bol garantom šľachtenia liptovského lyska. V čom spočívala jeho pomoc a či sa z uznania plemena teší.
- Radosť mám veľkú, že po toľkých rokoch sme konečne dosiahli cieľ. Práca to bola ťažká. Spočiatku sa vyskytovali biele škvrny či fľaky aj na iných častiach tela, nielen na hlave, ako sa požadovalo, pazúriky na hrudných končatinách boli biele. Aj preto bol prvý návrh štandardu so širokým rozpätím chýb, ktorých počet sa neskôr znateľne zužoval. Štandard sa viackrát prepracoval. Akceptovali sa pripomienky posudzovateľov.
▄ Neboli problémy s hmotnosťou novošľachtenca, keď viedenský králik je stredné plemeno a holandský malé plemeno?
- Problémy spočiatku boli, niektoré jedince v potomstve boli ľahšie, aj keď mali už pomerne dobrú kresbu, iné mali hmotnosť dobrú, ale mali disproporcie v tvare tela, napríklad panvové končatiny boli dlhšie a hrudné kratšie, museli sa vyradiť, pritom niektoré mali kresbu dobrú. To práve prináša kríženie stredného plemena s malým. Do chovu sa zaraďovali vždy len tie najlepšie jedince a v roku 2004, na výstave mladýchkrálikov v Adamovských Kochanovciach, boli vystavené kolekcie liptovského lyska naozaj pekné a vyrovnané. Tušili sme, že sa blížime do cieľa. Na Národnej výstave mladých králikov v Michalovciach 2005 dostal liptovský lysko Jozefa Červeňa prvýkrát v histórii čestnú cenu. Na IX. celoštátnej výstave zvierat v Nitre 2005 získal čestnú cenu chovateľ Ján Socháň a šľachtiteľ plemena Jozef Červeň, obaja na jedince. Srdečne všetkým doterajším deviatim chovateľom tohto plemena blahoželám.
Zhováral sa a foto Dušan Barlík
Chovateľ č. 1/2006
