MEČÚŇ MEXICKÝ

                                                                                                                                                                                                                          Vložené 05.03.2020 

Mečúň mexický  (Xiphophorus helleri, Heckel, 1848) nazývaný aj zelený, z čeľade živorodkovitých (Poecilidae), dosahujúci dĺžky 10 až 12 cm, obýva v svojej domovine výhradne sladké vody, horské  riečky, jazierka a lagúny s neveľkou hĺbkou. Je početná v Strednej Amerike od Hondurasu cez Guatemalu a areál výskytu siaha až do južného  Mexika. Typickým miestom výskytu je oblasť tokov Rio Coatzacoalcos, Rio Chachalacas, Rio Nautla, Rio Jamapa a Rio Antigua (Dokoupil, N., 1981). Väčšina stanovísk  má štrkovité či pieskovité dno chudobné  na rastliny. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli odchytené v Mexiku aj iné ryby než zeleno sfarbené. V Európe  sa anglickí akvaristi s týmto druhom zoznámili už v roku 1864 a odtiaľ sa rybka rýchlo rozšírila do ďalších štátov.

Samčekom sa v dospelosti vyvinie  z análnej plutvy páriaci orgán (gonopodium). Spodná časť chvostovej plutvy sa predlžuje v mečík, ktorý je pri jednoduchých chovateľských formách čierno lemovaný. Čierne lemovanie mečíka pri čistých albínoch a súvisiacich chovateľských rázoch ale chýba.

V spoločnej nádrži sú v rámci svojho druhu dosť agresívne a neustále sa snažia oplodňovať samičky. Ostatné ryby ale nijako neobťažujú.  Vyhovujú im  nádrže objemu nad 100 litrov, z dekoračných dôvodov vysadené rastlinami, s vodou neutrálnou až ľahko zásaditou. Pridávanie soli do vody sa neodporúča. Vyhovuje im teplota 22 až 25 °C. V potrave nie sú prieberčivé, prijímajú aj umelé krmivá, najlepšie s rastlinnou zložkou, avšak prirodzená potrava, a to živá alebo zmrazená je pre ne najlepšia. Aj keď môžeme zoskupiť  do jedného priestoru skupinu  rôznych foriem mečúňov,  treba mať na pamäti, že také ryby sa už na výberový chov nehodia. To platí aj v prípade, že mohli byť kúpené v akvaristickej predajni, kde, hoci dočasne, boli v styku s rybkami iných chovateľských foriem. V rámci rodu Xiphophorus  totiž dochádza aj k medzidruhovému kríženiu  (viď vznik tzv. mečoplaty).

Po oplodnení  samčekom prebieha vývoj zárodkov v tele samičky 4 až 6 týždňov. Spermie môžu prežívať  v tele samičky až 14 mesiacov. Pri oplodnení ďalším samčekom majú prednosť tie najmladšie, práve vložené do tela matky. Takmer u všetkých dospelých živorodiek, tu  hlavne pri mečúňoch, môže nastať, že sa samice po niekoľkých vrhoch  môžu začať meniť na samce, ktoré ale bývajú neplodné (arhenoidie).

Pre posudzovanie na výstavách sú vytvorené štandardy, sú pomenované, niekedy neoficiálne, aj podľa miesta vzniku alebo podľa mena šľachtiteľa. Najznámejšie sú, zjednodušene,  tieto:

Základné – plutvy sú tvarovo rovnaké ako pri divokých formách a predná časť chrbtovej plutvy nesmie byť nižšia než 1 cm. Mečík je obojstranne obrúbený alebo bez obruby.

Simpson -  chrbtová plutva je z úzkej základne predĺžená do výšky, mečík je obojstranne  obrúbený alebo bez obruby.

Závojový  – chrbtová  plutva je trojuholníková, gonopodium krátke, mečík obrúbený obojstranne alebo bez obruby.

Lýrovitý – prvé  dva až tri lúče chrbtovej plutvy sú najdlhšie, jej horný okraj je vidlicovo vykrojený.

Delta lýrovitý – kombinácia závojového a lýrovitého typu.

 

Pohľadov  na štandardy je, samozrejme, viac. Pri niektorých farebných varietach, najmä pri  berlínskej, sa často stretávame výskytom melanómov, vznikajúcich z neoplastickej transformácie  melanínových pigmentových buniek. Melanómy môžu patriť k mimoriadne zhubným, pretože veľmi skoro vytvárajú metastázy.

       
  Foto č. 2                                                                          Foto č. 3

  
    

 Foto č. 4                                                                           Foto č. 5 

  
         
  Foto č. 6                                                                           Foto č. 7


        
 Foto č. 8                                                                          Foto č. 9

 
    
  Foto č. 10                                                                          Foto č. 11


Akvaristi zaoberajúci sa šľachtením živorodých rýb sa zvyčajne združujú v kluboch chovateľov, kde môžu získať informácie o aktuálnych medzinárodne uznávaných štandardoch, a to nielen mečúňov. Cieľavedomé šľachtenie živorodiek je  ale beh na dlhej trati. Ale aj bez týchto ambícií sú živorodky úžasné.

Text a foto Jaroslav Eliáš († 2015)

 
Popis k fotogalérii:

Foto č. 1.  Štyri samce  X. helleri základných foriem.  Titulná fotka článku.

Foto č. 2 X. helleri, základná červená chovateľská forma. 

Foto č. 3 X. helleri, červený simpson. 

Foto č. 4 X. helleri, forma tuxedo,lýra, simpson. 

Foto č. 5 X. helleri, tuxedo zelený, lýra, simpson.

Foto č. 6 X. helleri, tuxedo červený, samice  lýra, samec lýra simpson. 

Foto č. 7 X. helleri, tuxedo a tuxedo červený. 

Foto č 8 X. helleri, základný, tuxedo červený.  

Foto č. 9 X, helleri, viedenské kríženie. 

Foto č. 10 X. helleri, berlínske kríženie. 

Foto č. 11 Medzidruhové kríženie  X. helleri x X. maculatus (tzv. mečoplata). 

      

nasledujte nás