Mgr. Michal Vojník CHOVÁME KANÁRIKY (18)

Vložené 29.08.2020
                                                                                         HRBÁČE

Túto skupinu charakterizujú postavové kanáriky so zvláštnym postojom. Charakteristický je pre ne postoj hrbatý alebo kosákovo prehnutý. Podľa toho i dostali svoje pomenovanie hrbáče.  Pri zaujatí správneho postoja sú tieto kanáriky veľmi pekné, ich chvost sa nesmie dotýkať bidla. Do tejto skupiny sa zaraďujú štyri plemená kanárikov.  Ich ramená tvoria najvyšší bod postavy alebo sú len málo nad úrovňou hlavy. Tieto vtáky sa dajú ľahko rozoznať i v čase, keď nestoja v svojom pracovnom postoji. Všetky kanáriky tejto skupiny sú hladko operené. Kedysi slúžili ako východiskový materiál na vyšľachtenie iných plemien alebo vznikli ako východisko z núdze. Najväčším zo skupiny je belgický hrbáč (minimálne 17 cm) a najmenším je japonský hrbáč – hoso (maximálne 11,5 cm). Mníchovský a škótsky hrbáč majú skoro rovnakú veľkosť (15 a 17 cm). Vo farbe červenej môže byť len japonský hrbáč.

Je dôležité, pri výbere chovných  vtákov, starostlivo dbať na charakteristické znaky jednotlivých plemien v tejto skupine kanárikov. Pri ich odchove nie je možné experimentovať, ba neodporúča sa do chovu zaraďovať ani jedince so slabším exteriérom. Viedlo by to k zníženiu úrovne chovu.  Nedá sa tu  využívať ani príbuzenská plemenitba, nakoľko by mala za následok degeneráciu, ako aj nadobudnutie zlých vlastností (zlé hniezdenie, nedostatočná starostlivosť o mláďatá, vytrhávanie peria a pod.). Pokiaľ je to možné, mláďatá by sa mali odchovávať pod vlastnými rodičmi, aby si zachovali rodičovský pud.

BELGICKÝ HRBÁČ

Bodovacia stupnica

Postoj :                       40 b

Postava :                    25 b

Hlava, krk :                12 b

Operenie :                   8 b

Veľkosť :                     5 b

Nohy :                         5 b

Chvost :                      5 b

––––––––––––––––––––

Celkom :                 100 b

Je najstarším plemenom z hladko operených postavových kanárikov v skupine Hrbáče a bol vyšľachtený v roku 1800 v Belgicku. Jeho charakteristickým znakom je „hrbatá“ postava. V medzinárodnej nomenklatúre je nazývaný Bossu Belge. Jeho pôvod je spojený s „ veľkým vtákom z Gentu“. Do pracovného postoja ho dostaneme škrabkaním na dno klietky. Vtedy zaujme pozíciu, v ktorej najvyšším bodom sú ramená. Hlavu a krk má natiahnuté dopredu a smerom dole, chrbát – kostrč - chvost tvoria rovnú zvislú líniu. Pracovný postoj vtáka pripomína arabskú číslicu „7“. Jeho odchov prechádzal rôznymi vývojovými fázami, kde sa striedalo jeho vyšľachtenie s vyhynutím (takmer vyhynutím) a znovu navrátením do reprodukčného procesu. Jeho chov bol veľmi náročný pre nedostatok chovných línií. Uvádza sa, že po II. svetovej vojne bol tento vták úplne vyhynutý, resp. nebol schopný reprodukcie pre svoj vysoký vek, ale predsa sa len podarilo pri jeho novom šľachtení ho prinavrátiť, i keď jeho šľachtenie muselo začať od základu.

Toto plemeno pochádza od yorkshira, južného holanďana a vtedy existujúceho mechelara. Chov tohto kanárika je veľmi náročný pre nedostatok chovných línií a vyžaduje veľkú trpezlivosť. Jeho prelomovým rokom sú začiatky 60.  rokov, kedy sa hovorí o ukončení jeho šľachtenia do takej podoby v akej sa nachádza dnes. Veľkosť tohto kanárika je minimálne 17 cm, povolené sú všetky farby mimo červenej a povolená je i strakatosť, prednosť sa dáva symetrickej kresbe. Najpôvabnejšie sú žlté.

ŠKÓTSKY HRBÁČ

Bodovacia stupnica

Postoj, chovanie, pohyb :      25 b

Postava :                               20 b

Ramená, chrbát :                   20 b

Hlava, krk :                             10 b

Veľkosť :                                 10 b

Chvost :                                   5 b

Kondícia :                                10 b

–––––––––––––––––––––––––––

Celkom :                               100 b

Škótsky hrbáč medzinárodne nazývaný tiež Scotch Fancy, ako už samotný názov hovorí, by mal byť vyšľachtený v Škótsku. V skutočnosti však jeho korene siahajú do Belgicka a Holandska. Uvádza sa, že bol vyšľachtený asi 150 rokov po belgickom hrbáčovi a za jeho pôvod sa uvádza tiež „veľký vták z Gentu“, lenže niektoré údaje hovoria, že okolo roku 1700sa dostal do Anglicka, presnejšie až do Škótska do Glasgowa, kde bol  ešte krížený s belgickým hrbáčom, až nakoniec dostal svoju súčasnú podobu a začal byť považovaný za škótske národné plemeno.

Niektorí chovatelia pri jeho šľachtení došli až tak ďaleko, že sa kanárik začal viac podobať na belgického hrbáča a miestami sa u neho začalo objavovať kučeravé perie (švajčiarsky kučeravý) čím vzniklo množstvo netypických vtákov a preto sa o neho zo strany chovateľov záujem znížil.

Pre toto plemeno je charakteristický oblúkovitý (kosákovito) prehnutý postoj, pri ktorom chvost siaha pod bidlo, ktorého sa však nesmie dotýkať. Tento štandardný nákres bol vytvorený v roku 1971 a od tohto okamihu sa ustálila jeho postava a bolo ukončené experimentovanie s týmto vtákom. Pri pracovnom postoji sa ľahko chveje. Jeho postava sa podobá napnutému luku alebo pripomína polmesiac. Jeho veľkosť je minimálne 17 cm a sú povolené všetky farby mimo červenej aj vrátane strakatosti. Prednosť sa však dáva plno sfarebným jedincom. Je hladko operený. Je to temperamentný a veľmi bystrý vták, ktorý neobsedí  na mieste, pri preskakovaní z bidla na bidlo bez použitia krídel. Hovorí sa, že svojimi pohybmi pripomína akési „cestovanie“.

MNÍCHOVSKÝ HRBÁČ                                                                 

Bodovacia stupnica

Postoj:                                    20 b

Hlava, krk:                              20 b

Prsia, ramená, krídla:             20 b

Chvost:                                   10 b

Nohy:                                     10 b

Operenie, farba:                     10 b

Veľkosť:                                   5 b

Kondícia:                                  5 b

–––––––––––––––––––––––––––

Celkom:                                  100 b

Medzinárodne nazývaný tiež ako Munchener  Gestaltskanarienvogel alebo skrátene Munchener. Je známy od roku 1917, kedy dosiahol svoj najväčší rozmach. Je hladko operený a najviac bol rozšírený v bavorskom Mníchove. Mimo Mníchov bol veľmi málo rozšírený. Tak, ako pri väčšine postavových kanárikov, i  do jeho chovu a rozšírenia hlboko zasiahla II. svetová vojna, ktorá mala za následok jeho vyhynutie.

V roku 1945 sa začína nová etapa jeho znovu zrodenia. Tak, ako to uvádza E. Kubica vo svojom článku v časopise Chovateľ, zásluhou pána Rudolfa Wurstera, predsedu posudzovateľov DKB v Nemecku, sa dostal naspäť do nemeckých chovov. Pán Wurster mal najväčšiu zásluhu na vylepšení jeho typu ďalším krížením so škótskym hrbáčom. Tieto kanáriky boli znovu vystavené v roku 1968 na Majstrovstvách Nemecka v Ausbachu. Dá sa povedať, že je to vták medzi škótskym a belgickým hrbáčom o veľkosti 15 – 16 cm, hladko operený. Povolené sú všetky intenzívne farby mimo červenej s hustým operením.

JAPONSKÝ HRBÁČ – HOSO

Bodovacia stupnica

Postava:                                 25 b

Postoj, držanie tela:                20 b

Veľkosť:                                  20 b        

Ramená, chrbát:                     15 b

Hlava, krk:                              10 b

Chvost:                                     5 b

Kondícia:                                  5 b

––––––––––––––––––––––––––––

Celkom:                                  100 b

Japonský hrbáčje produkt  kríženia škótskeho, belgického a mníchovského hrbáča a mohol by sa nazývať aj „zdrobnený škótsky hrbáč“. Jeho veľkosť je maximálne 11,5 cm, patrí medzi najmenšie postavové kanáriky. Bol vyšľachtený v Japonsku  v roku 1926. Pracovný postoj je podobný  ako pracovný postoj kanárika  Scotch Fancy. Do Európy sa dostal s japonským transportom v roku 1963 a vďaka chovateľom z Antverp (Beerickx a Werry) sa rýchlo rozšíril, o čom svedčí i jeho početné zastúpenie na rôznych európskych a svetových výstavách. Sú povolené všetky intenzívne farby vrátane červenej a povolená je i strakatosť.

(POKRAČOVANIE)

nasledujte nás