Mgr. Michal Vojník CHOVÁME KANÁRIKY (22)
Vložené 09.10.2020
KRÍŽENCE
Krížence v chovateľstve tvoria samostatnú skupinu a majú aj vytvorenú samostatnú triedu v rámci výstavníctva. Na svetových šampionátoch C.O.M. sa označujú ako Sekcia „H“ – hybrides. Výstavnými podmienkami sa budeme týmto vtákom venovať v samostatnej časti tohto seriálu. U nás sú označované ako Skupina K.
V úvode je potrebné spomenúť, že na Slovensku platí Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý bol v roku 2011 zmenený a vydaný ako Zákon NR SR č. 408/2011 Z. z. platný s účinnosťou od 1. 12. 2011 a aktualizovaný k 6. 10. 2012. Tento zákon v § 4/3 hovorí: „Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. V § 33/3, Chránené druhy, sa hovorí: „Za chránené živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskeho spoločenstva.“ Ďalej v § 35/1 Chránený živočích sa uvádza:
Chráneného živočícha je zakázané:
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,
f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
Z uvedených citácií jednoznačne vyplýva, že na území Slovenskej republiky, je zakázané odchytávanie voľne žijúcich vtákov z prírody žijúcich na území Európy a je zakázané i medzidruhové kríženie. Napísané a podčiarknuté, zákon nepovoľuje na Slovensku akúkoľvek manipuláciu voľne žijúcich vtákov v domácnostiach, teda ani rozmnožovať ani medzi sebou krížiť – ani s akýmkoľvek kanárikom – domestikovaným vtákom.
Tento zákon je najprísnejším zákonom v Európe, ktorý takto chovateľom v tomto smere zakazuje akúkoľvek ich činnosť. Neviem len jedno, že aký osud postihol „Žiadostí o pridelenie evidenčného čísla“, ktoré v roku 2003 boli žiadateľom Štátnou ochranou prírody SR schválené a tak umožnené chovateľom tieto chránené živočíchy doma odchovávať. Ja som držiteľom takéhoto osvedčenia ako fyzická osoba, ktoré mám vedené pod číslom A0009/03. Doposiaľ mi toto osvedčenie nikto nezrušil a nemám vedomosti, aby bolo automaticky zrušené zo zákona. Vyslovene to tam nie je napísané a teda „čo nie je zakázané, je povolené“, ba dokonca § 35/3 vyslovene hovorí: „Zákazy podľa odseku 1 písm. f) a odseku 2 písm. f) sa nevzťahujú na chráneného živočícha, ktorý nepochádza z voľnej prírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná výnimka podľa osobitného predpisu. 66)“.
Podľa uvedeného sa tento zákon nevzťahuje na mutačné vtáky a tie, čo majú vydané povolenie na ich držbu. Teda na výstavách sa môžu vystavovať i hodnotiť takéto vtáky a ich krížence a nie je to porušenie uvedeného zákona, ak chovateľ spĺňa podmienky, na ktoré som tu z uvedeného zákona poukázal. Týmto zároveň dávam odpoveď tým oponentom, ktorí napádajú posudzovanie a oceňovanie krížencov a voľne žijúcich vtákov vystavovaných na výstavách.
Toľko k tejto chovateľskej problematike z uvedeného zákona, ktorý na Slovensku platí a upravuje vzťah chovateľa k voľne žijúcim vtákom vyskytujúcimi sa v Európe. Nie je potrebné o veci polemizovať a vymýšľať si, lebo zákon to jednoznačne vymedzuje. Iná je už skutočnosť, že ak si niekto v súčasnosti požiada kompetentné orgány o vydanie rozhodnutia na chov takýchto vtákov, či mu z ich strany bude vydaný súhlas.
KRÍŽENCE EXOTICKÝCH VTÁKOV S KANÁRIKMI
Pri odchove krížencov platia takmer tie isté zásady, ako pri chove farebných kanárikov. O zvláštnostiach si povieme v časti o krížencoch. Každý chovateľ, ktorý chce odchovávať, krížence kanárikov s inými druhmi vtákov, si musí ujasniť niektoré základné otázky.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že nie je možné odchytávať vtáky z voľnej prírody. Zákon to nepovoľuje. Každý nepovolený odchyt je trestný. Ochrancovia prírody majú sadzobníky pre pokutovanie v takýchto prípadoch a musím zdôrazniť, že pokuty sú dosť vysoké. Preto odporúčam záujemcom, aby si potrebné jedince odkúpili od chovateľov,ktorí tieto vtáky bežne odchovávajú vosvojich chovateľských zariadeniach, majú na to súhlas, o ktorom som sa vyššie už vyjadril.
Že vtáknepochádza z odchytu, ale je odchovaný v zajatí dokladuje obrúčka, ktorou je chovateľ' svoj odchovpovinný označiť a mať vedený o odchovoch záznam podľa nariadenia príslušného Obvodného úradu životného prostredia, ktorý sa nachádza v blízkosti chovateľovho miesta trvalého bydliska. V druhom rade sa chovateľ'musí rozhodnúť, aké krížence chce odchovávať.
Poznáme niekoľko vhodných krížení, ale najvhodnejšie je krížiť kanáriky s pinkovitými vtákmi. Zaoberať sa budeme dvomaspôsobmi kríženia:
1. Kanárik samec a partnerkou pre kríženie je samica iného druhu. Ide o náročný spôsob kríženia.
2. Iný druh (samec) so samičkou kanárika.
Druhý spôsob je najbežnejší a najúspešnejší spôsob kríženia. Chovateľ,ktorý sa podujme na kríženie, by si mal ujasniť cieľ, ktorý krížením sleduje. Pri opise farebných rázovfarebných kanárikov, som sa zmienil o tom, ako boli vyšľachtené červené a jaspisovékanáriky. Chovatelia, ktorí tieto farebné razy vyšľachtili, si vytýčilicieľ, ku ktorému sa úspešne dopracovali. Preto kríženie by nemalo prebiehať náhodne, ale cieľavedome.
Kanárik záhradný Kanárik záhradný - pár
Chovatelia krížencov musia počítať v odchovoch i s určitým počtom na ďalší chov nevyužiteľných vtákov, nakoľko nie každý kríženec F1generácie je plodný. Preto ani nie je možné s každým jedincom počítať na párenie. v generácii F2, F3. V niektorých prípadoch sa dostaneme iba po generáciu F1,pri ktorej sa celý proces rozmnožovaniazastaví, lebo potomstvo z kríženia je ďalej pre svoju neplodnosť nevyužiteľné.
Odporúčam preto začínajúcim chovateľom krížencov, aby svoj úmysel konzultovali s chovateľmi, ktorí majú v tomto odbore dobré skúsenosti. Na výstavách, ako sú Exota a Ornita, nehovoriac o zahraničných výstavách, krížence tvoriasamostatné expozície. Pohľad na túto expozíciu býva veľmivzrušujúci, nakoľko niektoré krížence sú veľmipekné, zvlášť krížence so stehlíkom. Aj krížence s vtákmi,ktoré sa v našich lokalitách nevyskytujú, napr. s hýľom mexickým, zvonohlíkom mozambickým, pinkou indigovou a inými voľne žijúcimi vtákmi mimo územia Slovenska či Európy. Väčšina krížencov pohlavne dospieva vo veku 2 až 3 roky. Odchovkrížencov je veľmináročný. Začiatočníkov často prvé neúspechy odradia. Vytrvajú pri ňom len chovatelias dostatkom trpezlivosti, vytrvalostia s dostatkom chovateľských vedomostí a skúseností.Niekedy trvádesať aj viac rokov kým sa dostaví vytúžený efekt, ale ten azda stojí za námahu.
CIEĽ A SPÔSOBY KRÍŽENIA
Chcem zdôrazniť, že každé kríženie je veľmi náročné, preto sa ním vo svojich chovoch majú zaoberať len chovatelia s dostatočnými skúsenosťami v chove farebných, spevavých i postavových kanárikov. Kríženie používame na zdokonalenie plemenných vlastnosti alebo na vytvorenie nových jedincov. Za kríženie považujeme i spojenie dvoch jedincov toho istého plemena s rozličnými genetickými vlastnosťami. Napríklad pri spevavých kanárikoch spojenie takých, ktoré majú odlišný spev alebo pri farebných s cieľom dosiahnuť výraznejšie sfarbenie. Krížením je tiež spojenie farebného kanárika s postavovým (napríklad s norwichským, yorkshirskýrn a pod.). Niektorí chovatelia si myslia, že takto dosiahnu štandardnú veľkosť farebných kanárikov, ale takého kríženca je ľahké rozpoznať a posudzovatelia ich penalizujú zrážkami bodov v postave, postoji i vo veľkosti, ba často i v operení.
Poznáme dva spôsoby kríženia, zošľachťovacie a tvorivé kríženie. Prvý spôsob sa používa vtedy, ak chceme vo svojom kmeni vylepšiť určité genetické vlastnosti. Ide o súčasť plemenitby na vylepšenie daných vlastností a preto sa ním nebudeme zaoberať. Viac pozornosti budeme venovať druhému spôsobu kríženia, ktorý sa používa na vyšľachtenie nových plemien. Keď dosiahneme v potomstve požadované vlastnosti, prejdeme na príbuzenskú plemenitbu (plemenitba medzi potomstvom). Pri šľachtení používame dve alebo i viac plemien. Závisí to od okolností, ktoré sa pritom objavujú, ako aj od vytýčeného cieľa.
Poznáme celkom tri skupiny krížencov:
a) krížence medzi európskymi voľne žijúcimi vtákmi,
b) krížence medzi exotickými vtákmi,
c) krížence medzi kanárikmi a voľne žijúcimi vtákmi.
Prvé dve skupiny nie sú pre nás zaujímavé, preto sa nimi nebudeme zaoberať (aj napriek tomu, že na výstavách majú svoje miesto a zaraďujú sa do výstavných tried). Tretia skupina krížencov sa používa cieľavedome za účelom genetického zakotvenia určitých exteriérových vlastností iných druhov vtákov v chove kanárikov, ako napríklad pri vyšľachtení červeného a jaspisového kanárika.
Skôr, než opíšeme samotné kríženie a chov krížencov, odpovedzme si na otázku: Čo je kríženec? „Kríženec je výsledok párenia (kríženia) dvoch rôznych druhov vtákov, ktorých' príbuznosť nie je navzájom veľmi blízka, ale ani vzdialená. V našom prípade je to kríženie pinkovitých vtákov s farebnými kanárikmi, ktoré tiež patria medzi pinkovité vtáctvo. Zo skupiny postavových kanárikov je možné použiť na spojenie s farebnými kanárikmi iba farebného chocholatého kanárika. Nechocholatý farebný kanárik, ktorý takýmto spojením vznikne, nie je vhodný pre výstavné účely, lebo môže mať náznak chochlíka a preto v postave i operení bude penalizovaný zrážkou bodov.“
Spojenie iných postavových kanárikov s farebnými sa považuje za príliš blízke a je nežiaduce. Za nadmerne vzdialené považujeme spojenie kanárikov s pinkami nádhernými, papagájmi, vtákmi mäkkožravými. Správy o týchto krížencoch sú málo pravdivé. Pravé krížence sú napríklad potomstvo z kríženia so stehlíkmi (pestrým, čížavým, zeleným, konopiarom a čečetavým) a kanárikom poľným a záhradným, kde je samec divý vták a samica kanárik alebo naopak. Až do tretej filiálnej generácie F3 hovoríme o krížencovi. Generácia F4 sa už považuje za čistokrvného vtáka (kanárika alebo iného vtáka) podľa toho, na ktorého z partnerov sa ďalej zošľachťoval. Filiálne generácia F2 a F3 sa označujú ako miešance.
Z uvedeného vyplýva, že kanáriky môžeme krížiť iba s tými divými vtákmi. ktoré sú druhovo blízke. Mali by to byť také divo žijúce vtáky, ktoré sú schopné rozmnožovať sa v zajatí. Najlepšie sa na to používajú kanáriky poľné, stehlíky (všetky druhy), strnádky, pinky (pinkovce), hýle, krivonosy, glezgy a pod. Nie všetky pinkovité vtáky sa však na kríženie hodia, respektíve spĺňajú účel kríženia. Nevhodné sú napríklad z čeľade kardinálovitých a niektoré z čeľade strnádkovitých. Treba si uvedomiť aj to, že pri krížení používame dvoch partnerov približne rovnakej veľkosti. Vtáky veľkosti hýľa je vhodnejšie krížiť s postavovými kanárikmi ako s farebnými.
Stehlík pestrý
Cieľom má byť odchovať pekné krížence už vo filiálnej generácii F1. Na spojenie iných vtákov s kanárikom používame preto z lipochrómových farieb žlté, oranžové, červené, slonovinovej kosti žlté a červené a z melanínových od červeno čiernej až po červeno hnedú.. Biele samičky na kríženie nevyhovujú, mláďatá majú rozmazané farby. Na kríženie sa využívajú i strakaté krížence, resp. miešance, nakoľko ďalším párením s lipochrómovým kanárikom strakatosť ustupuje.
Každý kríženec nie je plodný (najmä samice). Toto odrádza väčšinu chovateľov od chovu krížencov. Ale i medzi neplodnými vznikajú tisíce zaujímavých a obdivuhodných jedincov, ktoré obohacujú výstavy a klietky ich obdivovateľov. Cieľavedomý chov krížencov nie je bezvýznamná zábava. Je to pokus vyšľachtiť kanáriky nových farieb, spevu i postavy.
CHOV A ODCHOV KRÍŽENCOV
Spomedzi dvoch spôsobov kríženia sa najčastejšie používa spôsob kríženia iného vtáka s kanárikom. V tomto prípade je samicou kanárik a samcom iný vták. Tento spôsob kríženia je najbežnejší. Kanárik (samica) je zvyknutá v klietke odchovávať mláďatá, preto predpoklad úspešnosti je tu väčší, ako pri krížení, kde samicou je iný vták a samcom je kanárik. Ďalšia skutočnosť, ktorú si chovatelia krížencov musia uvedomiť je to, že divo žijúce vtáky, ktoré mienime využiť na kríženie, sa pohlavne prebúdzajú s prebúdzajúcou sa prírodou. Preto nie je možné tento proces urýchľovať tým, že budeme zvyšovať teplotu v miestnosti a predlžovať dĺžku svetelného režimu, ako. sa to robí pri odchove kanárikov. Zvyčajne by došlo k tomu, že by sme párenie vyprovokovali len u samíc, čo by viedlo k znáške neoplodnených vajec, alebo by sa samec mohol stať agresívnym a porozbíjal by celú násadu.
Chov sa môže praktizovať v chovných klietkach (približne 40 až 50 cm dlhých), bežného typu, ale aj vo voliérach. V klietkach uprednostníme párový chov, vo voliérach skupinový, kde k jednému samcovi (napr. stehlíkovi) vpustíme 3 až 4 samičky kanárikov. Párový chov sa nehodí (v klietkach) v prípade, že samicou je iný vták. Je viac než pravdepodobné, že v tomto prípade by ku páreniu nedošlo vôbec alebo by došlo k rozbitiu hniezda i násady z dlhej chvíle. V prípade vyliahnutia mláďat by mohlo dôjsť k ich usmrteniu z dôvodu, že divo žijúci partneri nie sú zvyknutí na klietku pre svoju plachosť. V tomto prípade odporúčam chov voliérový, ale pri tom musíme pamätať i na zadné dvierka a zabezpečiť si aj vyskúšané kanáričie samičky, ktorým by sme pri poruche hniezdenia mohli eventuálne podložiť vajíčka alebo i mláďatá. Takéto poruchy sa zvyčajne vyskytujú v generácii F1. Je potrebné poznamenať, že chov voliérový (z percentuálneho pohľadu) je menej úspešný než chov klietkový.
Z doterajšieho opisu by sa čitateľovi mohlo zdať, že medzi krížence sa rátajú odchovy iba od kanárika s iným vtákom. Nie je tomu tak. Na svetových, i na niektorých našich väčších výstavách nachádzame aj iné krížence, napríklad čížik mozambický x hýľ. Stehlík pestrý x stehlík konopiar a iné, čím sa posunula hranica možnosti kríženia ďaleko dopredu. Je potrebné si uvedomiť ešte jednu skutočnosť, že v miestnosti, kde mienime odchovávať krížence je nevyhnutné, aby sa navzájom nevideli vlastný samec so samičkou, môžu sa však spolu počuť.
Ak sme si toto všetko uvedomili, môžeme prikročiť k príprave na chov krížencov. Ak sme sa rozhodli pre chov párový, už v jeseni treba dať uvažovaný pár spolu do klietky, aby si na seba partneri zvykli, ako i na krmivo, ktoré pre nich máme k dispozícií. Prezimujeme ich v studenom prostredí, kde teplota môže klesnúť i na bod mrazu. Na rozdiel od chovu kanárikov, pri odchove krížencov prispôsobujeme podmienky divoko žijúcemu vtákovi, na ktoré navykáme kanárika. Ak v apríli vidíme, že samec, povedzme stehlík, prejavuje určitú aktivitu, zavesíme do klietky hniezdo. Môžeme zavesiť i dve, jedno vnútorné a druhé vonkajšie, aby si vtáky mohli vybrať. Aktivita sa u stehlíka prejavuje tak, že viac spieva, máva krídlami, naháňa samičku alebo ju i kŕmi a pevnejšie doskakuje na bidlo. Ak ide všetko normálne, počnúc stavbou hniezda, znáškou vajec, sedenia na nich a kŕmenia mláďat, je to stav ideálny a pár necháme spolu. Toto sa však stáva málokedy. Preto musíme pri odchove krížencov rátať i s poruchami a na ne vedieť včas reagovať, aby naša snaha bola korunovaná úspechom.
Nie je na škodu, ak si divo žijúceho vtáka zabezpečíme oveľa skôr, než pred samotným hniezdením. Približne za pol roka takýto vták sa upokojí a zvykne si na obmedzený priestor v klietke. Vo voliérach je odchov krížencov odlišnejší, azda o niečo ľahší. Tu docielime odchov ako vo voľnej prírode. Dlhých chvíľ je menej, lebo tu môžeme viac experimentovať, ako aj vtáky viac zamestnať. Napríklad, materiál na tvorbu hniezda roztrúsime po voliére čo najďalej od umiestnených hniezd - do vonkajšej voliéry, čo pár pri stavbe hniezda viac zamestnáva. Podobný experiment urobíme aj s krmivom a vodou.
Ak sme spárili kanárika samca so samičkou divo žijúceho vtáka, musíme voliéru vybaviť veľkým množstvom kríkov, aby sa v nich vtáky mohli dokonale ukryť a na dostatočne krytom mieste si mohli nerušene postaviť hniezdo. Dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade sa odchov krížencov môže dosiahnuť výlučne vo voliére. Overil som si to vo vlastnej praxi. Ak vidíme, že samica si stavia hniezdo, necháme ju niekoľko dní na pokoji, až potom urobíme niekoľko úprav. Hniezdo zabezpečíme proti dažďu tak, že nad miesto, kde si ho stavia, časť prekryjeme sklom a pod hniezdo dáme kúsok pletiva, aby sa hniezdo nezosunulo na zem.
Nie je pravidlom, že vo voliérach uprednostňujeme chov skupinový. Ak máme dostatočné množstvo voliér, dáme prednosť párovému chovu, ktorý nám zaručí väčší úspech.
PORUCHY PRI CHOVE KRÍŽENCOV
Pri odchove krížencov sa málokedy stretávame s bezproblémovým odchovom. Takmer každý ich chovateľ sa vo svojej praxi stretol s určitými poruchami pri chove. Často sa zo začiatku zdá byť všetko v poriadku - párenie, stavba hniezda i znáška. Neskúsený chovateľ preto prestane po znesení vajíčok zostaveným párom venovať dostatočnú pozornosť až do
chvíle, keď je už zvyčajne neskoro (rozbité hniezdo i celá násada, podchladené vajíčka, usmrtené mláďatá, resp. samička). V tejto časti si rozoberieme najčastejšie poruchy, ktoré sa pri hniezdení v chove krížencov vyskytujú.
Sú to:
- nezáujem vtákov o seba navzájom,
- agresivita,
- nezáujem o párenie,
- rozbité hniezdo a násada.
V prvom prípade sa vtáky správajú k sebe (v klietke) pokojne, neútočia, ale žijú vedľa seba bez toho, aby si jeden druhého všímali. Preto treba pri nich oživiť aktivitu a vyprovokovať v nich vzájomný záujem. Zvýšime v miestnosti teplotu nad 10 °C, do kŕmnej zmesi pridáme semenec, začneme podávať vajcovú miešanku a naklíčené semená. Zaradíme aj semená, ktorými sa vtáky živia vo voľnej prírode (semená bodliaka, šalátu, tráv). Tie si však musíme nazbierať už v jeseni, aby sme ich na jar v prípade potreby mohli vtákom podávať, alebo si ich zakúpime v špecializovaných predajniach či na burzách. O niekoľko dní sa požadovaný efekt dostaví. Nesmieme zabudnúť pridať do klietky s párom hniezdo i materiál na jeho stavbu o niečo skôr než normálne sa prejavujúcemu páru. Táto skutočnosť u nich vyvolá podmienený reflex na hniezdenie.
V druhom prípade, kedy sú vtáky voči sebe agresívne, pár rozdelíme a každého jedinca dáme do samostatnej klietky. Klietky postavíme tesne vedľa seba tak, aby vtáky na seba videli, ale pritom nevideli iné vtáky v miestnosti. Preto medzi susediace klietky vložíme nepriehľadnú vložku. Ideálna je dlhšia klietka (80 až 100 cm), ktorá sa predelí mriežkovanou medzistenou. Ak po čase vidíme, že cez priehradku na seba neútočia, odstránime ju. Potravu však dávame určitý čas každému zvlášť, aby sa prípadné nepriateľstvo medzi nimi neobnovilo. Ak je všetko v poriadku, dávame krmivo do jednej misky. Vylúčime z neho semenec a vajcovú miešanku. Ak si vtáky na seba zvykli, premiestnime ich do menšej klietky. Keď sa začnú voči sebe správať agresívne, musíme vymeniť plánovaného partnera.
V treťom prípade, kedy samec neprejavuje záujem o párenie aj napriek tomu, že samička začala so stavbou hniezda, musíme urobiť niekoľko opatrení. Treba si uvedomiť, že každý druh vtákov robí pred samotným párením určité pohyby, resp. má zvukové prejavy (tzv. rituál alebo svadobný tanec). Napríklad hýľ roztiahne chvost a vydáva syčivé, vŕzgavé zvuky a otvára zobák. Iný vták sa na bidle ukláňa alebo zaujíma vzpriamený postoj, či rýchlo pohybuje krídlami a posúva sa k samičke. Samec i samica rovnakého druhu týmto pohybom rozumejú, ale pri dvoch rôznorodých partneroch môže byť rozdiel taký veľký, že samička tento rituál chápe ako útok na seba, preto rýchlo odskočí a ku kopulácii nedôjde. Vtedy je potrebné pomôcť si vtákmi rovnakého druhu. Vieme, že samička kanárika, ak je pripravená na párenie, po zapískaní kanárika samca sa prikrčí k bidlu a nadvihne chvost - urobí kolísku. Preto do miestnosti, kde odchovávame krížence, dáme do samostatnej klietky samca kanárika tak, aby na seba so samičkou nevideli. Po zapískaní kanárika samca urobí samička kolísku, čo môže využiť jej divoký partner a spári sa s ňou.
V poslednom prípade, čo sa stáva najčastejšie, je rozbitie hniezda i násady. V prírode sa takýto jav nestáva, pokiaľ hniezdo neobjaví iný votrelec (mačka, kuna, lasica a pod.). Aby sa to nestávalo, samec nepriateľa odháňa, resp. sa ho snaží odlákať ďalej od hniezda. V klietke však samec nie je zvlášť zamestnaný, nakoľko má vytvorené podmienky na prežitie, vrátane potravy. Preto sa z dlhej chvíle, kedy je samička dole z hniezda, začne zaoberať jeho úpravou. Často hniezdo pokazí a násadu rozbije. Môže sa to stať i vtedy, keď je samec agresívny a naháňa samičku. Ak si takýto prejav všimneme, musíme samca včas izolovať. Najlepšie bude, ak ho po spárení so samičkou a znesení prvého vajíčka premiestnime do inej klietky. Samička mláďatá vysedí i odchová sama. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že stačí jedno dobré spárenie a celá násada sa oplodní, čo sa pri kanárikoch nestáva, tam je potrebné ponechať samca pri samičke až do znesenia tretieho vajíčka.
V neposlednom rade si musíme uvedomiť, že o úspešnom chove krížencov rozhoduje i správne kŕmenie. Preto ho musíme maximálne prispôsobiť podmienkam divo žijúcich vtákov, zvlášť ak samičkou nie je kanárik. Voľne žijúci vták nemá v prírode vajcovú miešanku, preto treba takýmto vtákom podávať to, čím sa živia v prírode v danom ročnom období.
POSUDZOVANIE KRÍŽENCOV NA VÝSTAVÁCH
Skôr, než pristúpime k problematike. posudzovania krížencov, povieme si o výstavných podmienkach pre krížence ako ich uvádza Štandard (Wiener, 1979) a časopis PIZ (č. 2, 1987). V skupine krížencov sa vystavujú všetky vtáky, ktoré sú výsledkom kríženia. Krížence sa posudzujú inak než farebné alebo postavové kanáriky. Hodnotia sa jednotlivo i v kolekciách. Jedince v kolekciách musia byť rovnaké. Ak sú strakaté, musí ísť o symetrické straky, inak sa ich hodnota znižuje. Majú pochádzať z vlastného chovu a môžu sa vystavovať (na rozdiel od farebných kanárikov) jedno i dvojročné. Musia byť obrúčkované kovovou obrúčkou, inak sa z posudzovania vylučujú. Podľa COM sa v katalógu označujú písmenom H, ku ktorému sa pripisuje index 1 až 42. Nepárne číslo uvádza kolekcie, párne jedince v danej skupine. Krížence sa rozdeľujú do skupiny H1 až H42 . V minulosti to bola skupina H1 až H12, ale tak ako sa menila situácia v chovoch kanárikov a európskej fauny, kde vznikali rôzne mutácie, tak sa menili jednotlivé výstavné skupiny aj pri krížencoch. Kým v minulosti ich bolo 6 pre jedince a 6 pre kolekcie, na svetovom šampionáte v roku 2013 ich bolo 21 pre jedince a 21 pre kolekcie. Je vecou výstavného výboru, koľko výstavných skupín vytvorí pre skupinu krížencov.
Podmienkou posudzovania krížencov je, že na prihláške musia byť uvedení obaja rodičia, a to v poradí otec x matka. Tieto údaje treba viditeľne preniesť na prednú stranu každej klietky, v ktorej sa nachádza kríženec. Označenie tam zostane po celý čas výstavy, ako aj počas posudzovania. Bez týchto základných údajov sa posudzovať nesmie a na bodovací lístok sa uvedie, že vták nespĺňa výstavné podmienky. Toto je teória, ale prax je celkom iná. Výstavný výbor túto skutočnosť jednoducho nerešpektuje a preto by si to organizátori výstavy mali uvedomiť. Pri hodnotení sa prihliada na to, či krížením vznikol nový, doposiaľ neznámy jedinec ladných tvarov, kresby a farby, čo by malo byť cieľom každého kríženia.
Druhou podmienkou je, aby sa prejavili na krížencoch, pokiaľ je to možné, znaky oboch rodičov. Týka sa to exotov a divo žijúcich vtákov v Európe. Pri krížencoch s kanárikom sú požiadavky prísnejšie. Tu platí podmienka, že znaky oboch rodičov treba bezpodmienečne poznať. Nemusí to byť však pomer 50 : 50, ale takéto krížence majú mať charakteristické znaky divo žijúcich vtákov. Napríklad, kríženec so stehlíkom čížavým má mať súmernú „čiapku“, kríženec so stehlíkom pestrým musí mať tvárovú masku a krídelné zrkadielka, s kanárikom záhradným (poľným) znaky acháta, ktoré sú pre tieto vtáky príznačné.
Stehlík pestrý x kanárik farebný na I. SNV v Žiline v roku 2004.
Bodovacia stupnica pre krížence
I. Farba a kresba: 50 b
II. Operenie: 15 b
III. Postava: 10 b
IV. Postoj: 10 b
V. Kondícia: 15 b
–––––––––––––––––––––––––––-
Celkom: 100 b
Za súlad kolekcie sa udeľuje 1 až 6 bodov. Bodové limity pre víťaza, udelenie medailí, diplomov, titulov a pod. sa zhodujú s limitmi pre farebné kanáriky.
K JEDNOTLIVÝM POZÍCIÁM (W. Wiener: Štandard, 1979, str. 274 – 275)
I. Farba a kresba (50 bodov):pri posudzovaní sa začína základnými farbami, ktoré sú pri farebných kanárikoch od žltej až po slonovinovo červenú, mimo bielej, zmienili sme sa o tom na začiatku tejto časti. Farba musí byť pravidelná a jednoliata, v spojení s tmavým melanínom je charakteristická. Typická kresba rodičov má byť zreteľná. Nemusí však byť v pôvodnej farbe, ani zvlášť výrazná. Ako kresba sa tiež hodnotí symetrickosť strakatosti, ktorá môže narušiť charakteristické znaky rodičov.
II. Operenie (15 bodov):má byť bez medzier, nepoškodené, priľahlé, v typickej štruktúre rodičov. Prípadná chocholatosť sa posudzuje podľa platných noriem. Chvost má byť primerane široký a dlhý.
III. Postava (10 bodov):má byť harmonická, bez väčších zalomení. Jednotlivé časti tela
majú byť v súlade. Pri posudzovaní je potrebné brať zreteľ na rôznorodosť rodičov a charakteristickú postavu, ktorá môže vzhľadom k partnerovi prevládať alebo ustupovať.
IV. Postoj (10 bodov): platia zásady v pozícii III., navyše sa hodnotí pokojné správanie v
klietke, s prihliadnutím na typické správanie sa rodičov.
V. Kondícia (15 bodov): posudzuje sa zladenosť medzi jednotlivými pozíciami, estetický
vzhľad kríženca s prihliadnutím na ťažkosti chovu a vzácnosti odchovu.
Pri hodnotení sa berie zreteľ aj na vhodnosť alebo nevhodnosť kríženia. Len pri vzniku harmonického pomeru medzi všetkými pozíciami je celkový vzhľad vtáka krásny a vhodný na vystavovanie. Za súlad kolekcie sa udeľuje 1 až 6 bodov, a to len vtedy, keď štyri vtáky po rovnakých rodičoch majú zosúladené sfarbenie a ostatné pozície sú rozhodujúce pre vyšší počet bodov pri tejto pozícii. Bez penalizovania sa prihliada k charakteristickým pohlavným znakom alebo farbám.
(KONIEC SERIÁLU)
