Milan Vávra
Jeho meno je známe najmä chovateľom exotického vtáctva, ale aj chovateľom dravcov. Za roky pôsobenia ako funkcionára Slovenského zväzu chovateľov sa s ním mohli zoznámiť aj zástupcovia ostatných chovateľských odborností.
Nebude nadnesené povedať, že jeho srdce patrí exotickému vtáctvu, a to najmä papagájom. K ich chovu a láske k nim „pričuchol“ už v detstve. Zásluhou otca, ktorý sa venoval aj chovu exotického vtáctva. Postupne nahrádzal malé vtáky stredne veľkými. Voliéry uvoľňoval pre amazoňany modročelé a žltočelé a časom pribúdali ďalšie nové druhy papagájov. Podarilo sa mu získať vzácne amazoňany kubánske a dokázať pri ich rozmnožovaní svoje chovateľské kvality.
Záujem o chov papagájov ho priviedol do kurzu adeptov na posudzovateľa exotického vtáctva, ktorý pod vedení Pavla Forischa organizovala ÚOK exotárska začiatkom osemdesiatych rokov. V roku 1984 sa stal riadnym posudzovateľom exotického vtáctva so špecializáciou, samozrejme, na papagáje a tie posudzuje dodnes. Jeho záujem o exotársky odbor sa premietol aj do jeho funkcionárskej činnosti. Bol zvolený za člena ústrednej komisie pre chov exotického vtáctva a tri funkčné obdobia do roku 2014 bol jej predsedom. V období, v ktorom sa začlenil do komisie, vstúpil do platnosti u nás medzinárodný dohovor o obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a voľne rastúcimi rastlinami, medzi chovateľmi známy ako CITES. Už dlho pred podpísaním dohody, už samostatnou Slovenskou republikou, sa medzi exotármi šepkalo, že prinesie problémy.
Toto sa potvrdilo do bodky. Počiatočné rozpačité rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR vyvolávali neistotu a obavy. Zákony a vyhlášky, ktoré túto oblasť upravovali sa rýchlo menili a na ich tvorbe sa podieľali ľudia, ktorí o chove živočíchov a aktívnom prístupe k ochrane cestou ich rozmnožovania vo vyhovujúcich podmienkach, nemali vedomosti. Čoskoro sa stal boj s úradmi a inštitúciami veľmi dôležitou súčasťou práce komisie pre chov exotického vtáctva SZCH. Za uplynulé roky sa do tejto problematiky zaangažovali mnohí a pomáhali veci posúvať dopredu. Ale na prvom mieste bol a je Milan Vávra. Ako chovateľ papagájov chránených dohovorom, sám konkrétne zažil šikanovanie zo strany úradov a postavil sa voči nemu s tvrdohlavosťou jemu vlastnou (Záhorák!). Začal spočiatku nerovný boj chovateľ verzus ministerský úradník. Milan Vávra sa v ňom prejavil ako skutočne silná povaha. Za roky platnosti dohovoru u nás sa zúčastnil nespočetne veľkého množstva rokovaní, inicioval prijatia v parlamentných výboroch NR SR, vypočutie hlasu chovateľov pri predkladaní zákonov a vyhlášok o problematike. Inicioval tlačové konferencie, kde poukazoval so skupinou „verných“ na závažnosť problému chovu a držby vtáctva v rôznych stupňoch ohrozenia, kde sa bežný majiteľ môže v zmysle zákona dopustiť rôznych prehreškov a ani o nich nevie. V záujme obhajoby práv slovenských chovateľov vycestoval v roku 2007 aj do Bruselu a predložil situáciu panujúcu v chove exotov na Slovensku kompetentným. Pripomienkoval zákony a vyhlášky, obhajoval pripomienky na úrovni MŽP SR. Počas hodnoteného obdobia prešlo ministerstvom dosť ministrov, každého so skupinkou spolubojovníkov navštívil a informoval, rovnako aj štátnych tajomníkov. Odmenou za tieto aktivity bolo zhabanie jeho odchovov a umiestnenie v pavilóne v ZOO Bojnice. Po mesiacoch dokazovania mu boli vtáky vrátené, ale pár vzácnych jedincov uhynulo. Tomuto sa ozaj dá povedať „ochrana vzácnych druhov“ v praxi.
Na výstave ORNITA 2010 v Trenčianskej Turnej s priateľmi (M. Vávra druhý zľava). Foto Dušan Barlík
Dnes patrí pán Vávra medzi odborníkov znalých zákona CITES a rád svoje vedomosti odovzdáva ostatným chovateľom. V roku 2013 vypracoval príručku, prednáša na odbornom seminári o chove papagájov a je vždy ochotný poradiť a pomôcť iným. Jeho dlhoročnou túžbou bolo zriadiť vyhovujúce a dôstojné priestory pre konanie chovateľských búrz, akými sa môžu pochváliť napr. chovatelia v Holandsku, Rakúsku, Taliansku. Tohto zámeru sa nevzdal a inicioval rokovania s vedením výstaviska Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik. V roku 2010 došlo, vďaka jeho iniciatíve, k podpísaniu zmluvy medzi Agrokomplexom a SZCH, na základe ktorej sa každú štvrtú nedeľu v mesiaci, v pavilónoch výstaviska stretávajú chovatelia, predajcovia krmív a chovateľského tovaru a nemusia sa obávať ani zlého počasia. Burza má dobrý ohlas doma aj v zahraničí a slovenskému chovateľstvu robí dobré meno.
Po rokoch stagnácie sa mu podarilo oživiť aj činnosť Klubu chovateľov farebných, postavových kanárikov a krížencov. Počas predsedovania ústrednej odbornej komisii pre chov exotického vtáctva a kanárikov nikdy nezabúdal na udržiavanie kontaktu a spolupráce s chovateľským subjektmi v Českej republike, či už s ÚOK okrasného vtáctva ČSCH alebo s Asociáciou chovateľov exotického vtáctva.
Na všetkých týchto aktivitách sa Milan Vávra aktívne zúčastnil. Nikdy si nekládol otázku, čo mu dá Zväz, ale čo môže on dať Zväzu.
Milan, zachovaj si tvrdohlavosť, vďaka ktorej sa ti darí realizovať aj svoje sny. Za ÚOK pre chov exotického vtáctva a všetkých priateľov chovateľov Ti prajeme všetko dobré.
Blanka Bruteničová a Pavel Forisch (Chovateľ č. 10/2014)
Milan Vávra (* 9. 10. 2014) zomrel 24. 2. 2020 vo veku 65 rokov.
