NAVŠTÍVIL SOM CHOVATEĽA JOZEFA MÜLLERA
Vložené 07.07.2020
Jozefa Müllera som pred rokmi spoznal ako chovateľa holubov texanov. Mal špičkový chov a jeho holuby bývali vystavené na viacerých výstavách v okolí, aj na národnej výstave v Nitre. A nielen texany, ale aj králiky novozélandské biele a novozélandské červené. Dnes sa venuje len chovu a odchovu papagájov, najmä austrálskych.
Jozef, ako prišlo k tomu, že si presedlal na papagáje?
- Nestalo sa tak odrazu, len sa vtáctvo v mojich chovateľských záujmoch stalo prioritné. Papagáje a iné vtáky som choval už ako pätnásťročný. Takže nič nové sa nestalo. K chovateľstvu ako záujmovej činnosti a životného štýlu ma nasmeroval môj otec, Ladislav. Bol to chovateľstvu oddaný človek, v Nevericiach založil Základnú organizáciu SZCH a pôsobil v nej ako predseda 18 rokov.
Ktoré druhy vo svojich voliérach chováš?
- Chovám austrálske papagáje a mám aj niekoľko juhoamerických. Z tých austrálskych farebné andulky lutíno, korely lutíno, korely bielohlavé straky a albíno, papagáje kráľovské, červenokrídle, papagáje modrotemenné aj v mutáciách lutíno, albíno, modré, papagáje horské, goliérové zelené a južné žlté, rozely Pennantove prírodné a modré. Rozely mám všetky okrem žltolícich a čiernohlavých. Obľúbil som si novozélandské kakariky červenohlavé, udržiavam si prírodne sfarbené, ale mám aj škoricové a lutíno. Z juhoamerických aratingy slnečné, aratingy jendaja a aratingy zlatohlavé. Pre potešenie mám aj diamantové holúbky.
Slušný počet. Aké voliéry používaš?
- Mám päť blokov voliér v ktorých je spolu 40 oddelení a vtáky sú v nich po páre. Dlžka preletu je pri niektorých 230 cm, iných 300 cm a v najväčších majú vtáky možnosť preletu 430 cm. Šírka je 80 až 90 cm a výška jednotná, 200 cm., Niektoré druhy zimujem v temperovanej miestnosti, napríklad aratingy, papagáje modrotemenné a červenokrídle. Ostatné austrálske druhy sú vonku celoročne. Voliéry pred začiatkom mrazov vždy obložím lexanom.
Pohľad na jeho voliéry.
Všimol som si, že kŕmiš vtáky, pravdepodobne, vlastnou zmesou semien. Čo obsahuje?
- Sú v nej semená slnečnice rôzneho sfarbenia, proso, ovos, kardy, lesknica, trochu semenca a ľanové semeno.
Nejeden chovateľ vtáctva v súčasnosti preferuje hotové firemné zmesi renomovaných firiem. Čo je podľa teba výhodnejšie?
- Je isté, že hotové zmesi sú kvalitné, ich obstaranie je v súčasnosti pohodlné, ale na druhej strane, vlastná zmes vyjde lacnejšie a jej zostavenie nie je zložité. Mám dobrého priateľa na východnom Slovensku, pestuje slnečnicu, repku, pšenicu, jačmeň a možno aj iné plodiny a priateľsky ma niektorými zásobuje. Pravdaže kŕmim aj naklíčenými semenami, najmä slnečnicou, pšenicou, kukuricou a hrachom.
www.juvo.sk
Ktoré vtáky máš najradšej?
- Teším sa z každého páru ktorý úspešne odchová svoje mláďatá. Nezáleží či ide o papagája červenokrídleho, andulku či aratingu jendaja.
Ako vyzerá tvoj chovateľský deň?
- Vstávam v letnom období o 4:30 hodine. Pripravím si čerstvú mäkkú miešanku z natvrdo uvarených slepačích vajec, strúhanej karotky, nadrobno narezanej žihľavy a púpavy, premiešam a pridám kukuričný, pšeničný a sójový šrot, namiesto strúhanky, ktorú nepoužívam.
Korela sivá straka.
Chov najmä austrálskych papagájov má svoje úskalia, sú náchylné na začervenie vnútornými parazitmi. Aké sú tvoje skúsenosti s ochranou proti ním?
- Je to pravda, a nedá sa tomu vyhnúť. Preto každého vtáka odčervujem dvakrát za rok, pred začiatkom chovnej sezóny a po jej skončení. Je to prácne, ale treba to urobiť. Najčastejšie používam prípravok Panakur, jeho výhoda vraj je, že pri jeho citlivom podávaní nehrozí predávkovanie.
Aké búdky používaš?
- Búdky mám rôzne, pre papagáje kráľovské šikmé s výškou až 180 cm, a spoľahlivo mi v nich hniezdia. Pre menšie druhy používam búdky o rozmeroch základne 25 x 25 a výške 40 cm, ale aj väčšie o základni 35 x 35 cm vysoké
70 cm.
Plánuješ rozšíriť svoj chov o niektorý nový druh?
- Rozšíril som svoj chov o rozely pestré straky, orange, rubíno orange, tiež o rozely Pennantove rázu lutíno orange čiže orangino. Ich krása ma veľmi zaujala.
Posledných sedem rokov venuješ svoje úsilie zošľachťovaniu korel sivých výstavného typu. Jozef, čím ťa korely výstavného typu zaujali?
- Zaujali ma postavou a oproti korelám, nazvem ich prírodného typu, krásnym chochlíkom. Ale musím povedať, že nebolo ľahké dostať sa k dobrým vyšľachteným vtákom.
Ako si získal svoje prvé vtáky?
- Stretol som sa s nemenovaným chovateľom na burze mimo Slovenska. Stretnutie sme si dohovorili a on priniesol dva chovné páry. Pôvodne som chcel kúpiť len jeden pár. Aby si vedel podrobnosti, chovateľ umiestnil do výstavných klietok s bielym pozadím a leed žiarivkami každý pár zvlášť, Dojem z vtákov bol ohromný. Rozhodol som sa rýchlo. Namiesto zamýšľaného jedného páru som kúpil oba. Cena bola tiež zaujímavá, 100 Eur za pár. Ďalšie kvalitné výstavné korely som získal opäť z Česka, ale aj Holandska a Rakúska.
S akými farebnými či kresbovými rázmi korel výstavného typu si začínal?
- Prvé dva páry boli lutíno a druhý pár žlté straky terčové. Oba ma potešili nielen krásou, ale aj početným odchovom.
Z odchovaných mláďat som zostavil dva nepríbuzné páry. Takže pre nasledujúcu sezónu som mal štyri páry a postupne stále viac. V súčasnosti sa špecializujem na korely rázu lutíno perla.
Vľavo straka, vpravo lutíno. Korela sivá straka.
Spomínal si, že sa v prvých rokoch vyskytli problémy pri zimovaní.
- Moju veľkú radosť hneď počas nasledujúceho zimného obdobia vystriedal smútok. Korely prírodného typu aj výstavné som choval a chovám v celoročných voliérach so závetrím. Korely dobre znášajú naše zimné obdobie, sú po mnohé generácie už na stredoeurópsku klímu navyknuté. Takže som sa domnieval, že to bude tak aj v prípade výstavného typu. Bol to však môj veľký omyl. Tri páry mi padli počas noci keď vonkajšia teplota klesla na -23 oC a cez deň sa držala na -10 oC. Od skúsenejších som sa dozvedel, že výstavný typ má redšie perie, ktoré ich pred nízkymi teplotami menej chráni.
Z toho usudzujem, že si potreboval chov doplniť.
- Našiel som si kontakt na iného zahraničného chovateľa a kúpil od neho opäť dva páry, jeden pár bielohlavých strák, druhý pár bol zostavený zo samca lutíno a samice perlovej straky. Takto som si zabezpečil nepríbuzné jedince pre nasledujúcu chovnú sezónu.
Hovorí sa, že korely výstavného typu nepatria medzi dlhoveké vtáky.
- Nemôžem to potvrdiť, pretože niektoré moje vtáky sú vo veku sedem rokov. Sú stále v dobrej kondícii a dúfam, že ešte pár rokov budú. Možno je krátkovekosť dôsledok blízkej príbuzenskej plemenitby, ku ktorej sa chovatelia uchyľujú v snahe rýchle dosiahnuť požadovaný exteriérový znak. Ja chcem naďalej pokračovať v rozširovaní krvnej základne.
Chováš stále aj korely sivé prírodného typu.
- Choval som rázy lutíno, bielohlavé straky a niekoľko párov albíno. Choval som ich oddelene a nekrížil ich s výstavným typom. Z priestorových dôvodov som sa korel prírodného typu vzdal.
Z druhov ktoré chováš ma zaujali papagáje červenobruché.
- Z času načas a zaujme niečo nové a tak sa už viac rokov starám o tento pár papagájov červenobruchých. Pôvodne som začal s troma pármi. Sú to príjemné a pekné vtáky, stále aktívne v prelete. Každoročne odchovajú štyri až šesť mláďat. Niektorí chovatelia mali s nimi zlé skúsenosti a odhovárali ma od ich chovu. Vraj sú plaché, neznášajú kontrolu búdky a mláďatá nie je vhodné obrúčkovať, pretože by ich mohli zabiť prípadne zmrzačiť. S ničím takým som sa nestretol. Práve naopak, búdku veľmi často kontrolujem cez bočný otvor, mláďatá obrúčkujem asi na 10. deň, liahnu sa každý druhý deň, takže medzi prvými dvoma mláďatami a posledným vyliahnutým je dosť veľký veľkostný rozdiel. Obrúčky si na mláďatách nevšímajú. Používam búdky so šikmým vstupom, takže samička neskočí priamo z otvoru búdky na vajíčka, ale vstupuje do nej šikmým tunelom.
Jozef, želám Ti, aby si tohtoročnú chovnú sezónu úspešne dokončil a ďakujem za rozhovor.
Zhováral sa Dušan Barlík
Kontakt na chovateľa - email: jozefmuller@centrum.sk
Odporúčaná literatúra: Nový standard korel, Český klub chovatelů korel, 2014.
