PAPAGÁJ CHOCHOLATÝ
Vložené 20.03.2020
Je to stredne veľký, veľmi temperamentný papagáj s jasnozeleným telom, čiernou maskou, žiarivými oranžovočervenými očami, zlatožltým príuším a záhlavím, červenou čiapočkou zdobenou chocholíkom, tvoreným z dvoch úzkych čiernych pier s červenými koncami.
Práve vďaka týmto dvom pierkam dostal meno – papagáj chocholatý Eunymphicus cornutus.
V nemčine sa však nazýva Hornsittich, v angličtine Horned Parakeet, čo v preklade znamená rohatý papagáj. Systematicky je zaradený do rodu Eunymphicus, do ktorého patrí ešte papagáj uvejský Eunymphicus uvaensis, prednedávnom uvádzaný ako poddruh papagája chocholatého. Najbližšími príbuznými sú kakariky Cyanoramphus a papagáje rodu Prosopeia z ostrovov Fidži. Domovinou papagája chocholatého je ostrov Nová Kaledónia, kde sa ešte v 19. storočí hojne vyskytoval. Neskôr následkom odlesňovania sa jeho stavy veľmi zredukovali a v súčasnosti je uvedený ako ohrozený druh zaradený v prílohe CITES I., EU skupina A. Veľkú zásluhu má na tom ťažba niklu francúzskymi ťažobnými spoločnosťami, ktoré silno zdevastovali veľkú časť ostrova.
Papagáje chocholaté sa vyskytujú najčastejšie v araukáriových a damarovníkových lesoch v nadmorskej výške do 450 metrov.
Mláďatá vo veku dva mesiace.
Žijú väčšinou v pároch alebo v malých rodinných skupinkách. Iba v mimo hniezdnom období sa zhlukujú do kŕdlikov, rátajúcich do 20 vtákov, spoločne migrujúcich za zdrojmi potravy. Tú tvoria semená, bobule, ovocie, kvety stromov, hmyz a jeho larvy. Zvlášť obľubujú papáju a figy. Hniezdia v dutinách stromov, zriedka na zemi medzi koreňmi stromov. Znáška pozostáva z 2 - 4 vajec.
Hoci sa často vyliahnu aj 3 mláďatá, osamostatnenia sa často dožije iba 1 mláďa. Je to spôsobené postupným liahnutím mláďat, kedy býva najmladšie utláčané svojimi staršími súrodencami, čím sa mu dostáva menej potravy. Z tohto dôvodu zaostáva vo vývoji, zoslabne a uhynie. Po opustení hniezda často ďalšie mláďa sa stáva obeťou predátorov.
Hlas papagája chocholatého je úplne odlišný od hlasu všetkých druhov papagájov. Skladá sa zo sérií akýchsi rehotavých zvukov a kvákania. Z môjho pohľadu, hlas tak trocha opice a trocha kačice.
Chovný pár, samica vľavo.
Hoci bol papagáj chocholatý importovaný do Európy už v roku 1882 a odchovaný o štyri roky neskôr, vždy bol v chovoch vzácnym a zriedkavým javom. Ani v súčasnosti nie je bežným a vo voliérach slovenských chovateľov je stále raritou, a jeho odchovy možno považovať za chovateľský úspech. Tým najväčším problémom je zostavenie vhodného páru, ktorý by si „rozumel“ a dokonale harmonizoval. Ani to, že vtáky vedľa seba nocujú, či samec kŕmi samicu, ešte nič neznamená. Základom úspechu je dokonalá sexuálna zhoda partnerov, vhodné chovné priestory a zvládnutie techniky kŕmenia.
Ja papagáje chocholaté chovám od roku 2008. Už v nasledujúcom roku mi dvakrát zahniezdili, avšak obe znášky boli neoplodnené. V ďalších rokoch už k hniezdeniu nedošlo a samec napokon začal samicu napádať. Odchov sa mi podaril až v roku 2016 po zaobstaraní si mladej samice. Vtedy mal samec deväť a samica dva roky. V tom roku boli úspešne odchované dve mláďatá (1,1). Úspechy sa zopakovali aj v nasledujúcich rokoch. A to v roku 2017 tri mláďatá (1,2) a v roku 2018 tiež tri mláďatá (2,1).
Životným priestorom mojich papagájov je celoročná voliéra so záletovým murovaným domčekom.
Rozmery záletového priestoru (boxu) sú 180 x 85 x 200cm a rozmery výletovej časti 330 x 85 x 220 cm. Vnútorná časť je vybavená elektrickým osvetlením so stmievacím zariadením a možnosťou temperovania. Dno vonkajšej i vnútornej časti voliéry je vybetónované, čím je zminimalizovaná prítomnosť črevných parazitov. Krmivo podávam na polici vo výške 120 cm nad zemou v záletovej časti voliéry, kde je zavesená kmeňová hniezdna búdka s vnútorným priemerom 25 cm, výškou 62 cm a vletovým otvorom s priemerom 8 cm. Dno búdky pokrýva vrstva práchnivého dreva.
Hniezdenie papagájov chocholatých nie je možné načasovať a doba prípravy na hniezdenie býva rôzna. Dôležité je už pred prípravou na hniezdenie podávať potravu bohatú na vitamíny a živočíšne bielkoviny. To znamená, že treba obmedziť tukové semená a zvýšiť podiel ovocia a zeleniny. Samozrejme, pamätať na vajcovú miešanku a larvy živého hmyzu, ktoré považujem na naštartovanie sexuálnej aktivity tohto druhu za dôležité. Už mesiac pred zahniezdením sú vtáky veľmi pohyblivé. Často spolu vo voliére neustále lietajú, behajú po jej dne a po pletive. Samec sa stavia do vzpriamenej polohy, ježí perie na čele, zužuje zreničky, čím mu oči žiaria ako dva rozpálené uhlíky. Pritom nahlas volá kuj-kuj a gvaja-gvaja. Samica pritom prešľapuje alebo pobehuje po bidle a odpovedá mu. V tom čase si už samec uzurpuje právo byť pri krmive ako prvý, pričom zvykne samicu odtiaľ odohnať. Tá je už samcom pravidelne kŕmená, navštevuje hniezdnu búdku a hrabe v podstielke. Ak máme šťastie, môžeme pozorovať párenie. U môjho páru som párenie pozoroval niekoľko dní, vždy navečer. Pred párením a počas neho samica vydáva tiché uo-uo. Čoraz dlhším pobudnutím samice v hniezdnej búdke môžeme očakávať znášku. Tá pozostáva z 2 - 5 bielych vajec, ktoré sú samicou inkubované 20 - 21 dní. Počas tejto doby je samica samcom kŕmená mimo búdky.
Mláďatá sa liahnu postupne a sú porastené sivým páperím. Búdku musíme od deviateho dňa od vyliahnutia prvého mláďaťa, z dôvodu krúžkovania, kontrolovať. Tu platí zásada, že jeden deň je noha príliš tenká, ďalší deň akurát, a na tretí deň už krúžok nenavlečieme. U mňa krúžkovanie vychádzalo na 11. deň. Krúžkujem „citesovými“ krúžkami s vnútorným priemerom 5,5 mm. Rodičia mláďaťa spravidla svedomito kŕmia a tie často vyzerajú, akoby mali každú chvíľu prasknúť. Napriek tomu sa neustále dožadujú potravy. Mláďatá opúšťajú hniezdo na 40. deň. Často sa stáva, že niektoré mláďa hniezdo opustí aj skôr a nedokáže vzlietnuť a zostane učupené v rohu voliéry. Takéto treba vrátiť späť do búdky. O pár dní búdku opustí a je ako-tak schopné letu.. Mláďatá sú po opustení ešte 2 - 3 dni nemotorné, ale zakrátko sa z nich stanú zdatné a obratné letúny. Od rodičov sa odlišujú matnejším sfarbením, kratšími chvostmi, tmavými očami, žltými zobákmi a chýbajúcimi chocholíkmi. Medzi mláďatami je silné súrodenecké puto. Väčšinu času trávia pospolu a navzájom sa nasledujú. Mláďatá sú rodičmi kŕmené ešte 4 týždne. Už po opustení hniezda sú medzi mláďatami pozorovateľné rozdiely vo veľkosti. To znamená, že menšie vtáky sú samice a väčšie samce. Tie majú viditeľne väčšie hlavy a zobáky. Najspoľahlivejšia je však analýza DNA.
Inkubácia vajec. Liahnutie mláďat.
Šesťdňové mláďatá. Jedenásťdňové mláďatá, v tomto veku ich obrúčkujem.
Vek 21 dní. Vek 40 dní.
Papagáje chocholaté kŕmim zmesou semien: prosom bielym, žltým, červeným, zeleným, lesknicou, nahým ovsom, nigerom, ľanovým semenom, kardi, pestrecom mariánskym, trochou semenca, bielej a pásikavej slnečnice, cédrovými a limbovými orieškami. Do tejto zmesi asi 2-krát týždenne pridávam sušené banány, papáju, ananás a figy (zásadne nekupujem v supermarketoch), občas cesnak, sušené borievky a jadrá citrusov. Počas celého roka prijímajú zeleninu: kukuricu, hrach, mrkvu, červenú repu, reďkovku, čili papričky; ovocie: jablká, hrušky, čerešne, hrozno; bobuľoviny: čiernu bazu, čierne ríbezle, jostu, aróniu, rakytník, jarabinu, vtáčí zob, imelovník biely, šípky. Zo zeleného krmiva: koreň a stvoly púpavy, hviezdicu prostrednú, pastiersku kapsičku, skorocel, mlieč roľný, slnečnicu, kukuricu a obilniny v mliečnej zrelosti, semeno cesnaku a konáriky na ohryz.
Pred a počas hniezdenia je samozrejmosťou vajcová miešanka a živý hmyz (zophobasy, larvy trúdov). Do vody raz týždenne pridávam propolisovú tinktúru v pomere 2 kvapky na liter vody a ako probiotikum roztok EMaFauna Exotic.
A čo dodať na záver? Papagáj chocholatý je skutočný skvost, ktorý dokáže upútať pozornosť azda každého milovníka vtákov a ktorý si dokáže získať srdce svojho chovateľa. Počas môjho viac ako desaťročného chovu týchto krásavcov sa medzi nami vytvorilo silné puto a môžem ich nazvať tými najzaujímavejšími papagájmi, aké som kedy choval. Papagáje chocholaté môžem odporučiť každému skúsenému chovateľovi, chcejúcemu sa „popasovať“ s niečím novým, zaujímavým a atraktívnym. Je aj na nás chovateľoch, aby sme tieto krásne tvory pochádzajúce z lesov Novej Kaledónie zachovali pre budúce generácie.
Text a foto Ľuboš Pavlech
e-mail: lubo.pavlech@gmail.com
