Vtáctvo | Papagáj žltokrídly (Psephotus dissimilis)
Papagáj žltokrídly (Psephotus dissimilis)

Vložené 03.01.2020

Menší, štíhly, veľmi dlhochvostý, nebojácny, prekrásne sfarbený, vždy upravený elegán. Naozajstný drahokam medzi papagájmi austrálskej zoogeografickej oblasti – papagáj žltokrídly.

 
Chovný samec.                                                  Chovný pár.   



 
Hniezdiaci pár.                                                   Pri chove sú doležité konáriky na ohryz.


Tento druh bol objavený v roku 1898 nórskym prírodovedcom Robertom Collettom. Papagáj žltokrídly je príkladom zoologickej systematickej nestálosti. Pôvodne bol uvádzaný ako  samostatný druh, no v roku 1937 ho J. L. Peters zaradil ako poddruh papagája žltoramenného Psephotus chrysopterygius a nazýval sa Psephotus chrysopterygius dissimilis. Táto zmena bola rešpektovaná viac ako šesťdesiat rokov väčšinou systematikov.

Moderné práce súčasných  systematikov ako sú J. M. Forschaw, Th. Arndt a J. del Hoyo preň  opäť vytvorili  samostatný druh Psephotus dissimilis. Táto nestálosť ovplyvnila aj slovenské názvy uvádzané v slovenskej chovateľskej literatúre, kde je uvádzaný ako papagáj čiernočiapkový, papagáj Hoodedov alebo papagáj žltoramenný západný. Vo svojej  terminologickej práci Slovenské názvoslovie papagájov (2011) som ho pomenoval Papagáj žltokrídly, čo podľa môjho názoru  najlepšie vystihuje jeho vzhľad. V práci Slovenské mená vtákov (SAV) je však pomenovaný Speváčik kapucňový.

Samec je celkovo tyrkysovo modrý, čelo, uzdičku, temeno a záhlavie má čierne, chrbát a krídla zemito hnedé. Na krídlach sú veľké žlté zrkadlá. Spodné chvostové krovky sú ružovočervené, chvostové perá zvrchu tmavozelené, zospodu bledomodré. Zobák sivý, nohy sivohnedé, oči tmavohnedé.


   
Rodičia s mláďatami.                                          Dospievajúce mláďatá spolu s rozelami žltolícimi.

Samica je sivozelená, so sivým temenom, bledomodrými lícami, zelenomodrými prsiami a bledomodrým bruchom. Mláďatá sa podobajú samici, ibaže  majú žlté zobáky. Celková dĺžka tohto papagája je 26 cm, hmotnosť 50 – 60 g.
Papagáj žltokrídly je rozšírený v severnej Austrálii, a to v severovýchodnej  oblasti Severného teritória. Je obyvateľom saván a otvorených lesov porastených eukalyptami, krami rodu Melaleuca a suchomilnou trávou rodu Spinifex. Vo voľnej prírode je čoraz zriedkavejší a mizne z pôvodného územia, kde sa v minulosti hojne vyskytoval. Hlavnou príčinou je intenzívny chov dobytka, vypaľovanie trávy, ale i predátori ako sú varany, hady, pernaté dravce či zdivené mačky. Relatívne hojný je iba v chránených oblastiach. Papagáj žltokrídly žije v pároch  alebo malých rodinných skupinkách. Vo väčšom počte sa vyskytujú pri zdrojoch vody. Na území, ktoré obýva, je veľké množstvo termitísk, v ktorých nachádza hniezdne príležitosti. Tu si partneri hĺbia hniezdne dutiny, v ktorých odchovávajú svoje potomstvo. Tunel máva často  hĺbku 50 – 80 cm. Je zaujímavé, že v hniezde papagája žltokrídleho žije moľa Tricyntopa neossophila živiaca sa trusom mláďat. Húsenice týmto čistia  hniezdnu dutinu, nohy a perie mláďat. Zakuklenie húseníc je pritom načasované s opúšťaním hniezda mláďat papagája žltokrídleho.

Papagáj žltokrídly  však hniezdi aj v bútľavých konároch stromov a v norách kolmých stien po rybárikoch a včelárikoch. Živí sa semenami suchomilných tráv a hmyzom.

Ešte pred dvoma desaťročiami bol papagáj žltokrídly  veľmi vzácny druh vo voliérach našich chovateľov a ešte vzácnejší bol odchov mláďat. Boli pomerne chúlostivé a chýbali harmonizujúce páry. Hoci sa doviezlo na naše územie viacero párov ktoré sa aklimatizovali a odchovali mláďatá, doteraz sa v našich chovoch veľmi nerozšíril. Je pravdou, že patrí do zariadenia skôr skúsenejšieho chovateľa.

Ja som prvé papagáje žltokrídle získal začiatkom roka 2005. Boli to mladé vtáky: jeden istý samec a druhý pravdepodobne samica. Po preperení sa však aj z druhého vykľul samec. Zháňanie samice nebolo jednoduché, ale podarilo sa. Jeden chovateľ mal zasa dve dospelé samice, tak ich priniesol obe v prepravke, aby som si vybral. Vybral si však môj starší  samec, ktorý vo voliére vypiskoval, na čo reagovala jedna  zo samíc svojim štebotom a neustálym pobehovaním po prepravke. Takže bolo rozhodnuté. Ozývajúca sa samica išla k staršiemu samcovi a môj mladší samec k novému majiteľovi. Tento pár mi na jar v roku 2006 zahniezdil a odchoval mi  mláďatá. Odchoval som ich asi trikrát. Po úhyne chovnej samice som nemohol inú zohnať, tak som napokon samca predal. Po čase som opäť získal mladý pár, ktorý mi ale ani po dvoch rokoch nezahniezdil. Hoci bol samec veľmi sexuálne aktívny, samica oň nejavila záujem. Podarilo sa mi kúpiť ročnú samicu, s ktorou sa samec zharmonizoval. V roku 2015 zahniezdili dvakrát. Skoro  na jar, kedy bola znáška neoplodnená a v októbri, kedy boli odchované štyri mláďatá. Opäť zahniezdili vo februári 2016 a odchovali dve mláďatá.


Papagáje žltokrídle chovám v celoročnej murovanej voliére, kde vnútorná časť má rozmery (dxšxv) 1,8 x 0,8 x 2,2 m a vonkajšia výletová časť 3,3 x 0,85 x 2,2 m. Vonkajšia časť voliéry je nezastrešená, kde si môžu papagáje užívať slnko a kúpeľ v daždi. Vnútorná časť je vykurovateľná, vybavená osvetlením s časovým spínačom a stmievacím zariadením. Krmivo a vodu podávam na polici vo výške 1,2 m nad podlahou. Vnútornú časť v zimnom období temperujem na teplotu 5 – 10 °C. Vo vnútornej časti mám zavesenú hniezdnu búdku, ktorá je zhotovená z vydlabaného smrekového kmeňa. Je 50 cm vysoká s vnútorným priemerom 21 cm a vletovým otvorom o priemere 6,5 cm. Steny búdky sú hrubé 3,5 až 4 cm. Od  vletového  otvoru   po dno   vedie rebríček. Dno pokrýva asi 5 cm vrstva práchnivého dreva. Len málo párov chovaných v Európe sa dokázalo prispôsobiť ročnému obdobiu a poväčšine hniezdia koncom zimy alebo neskoro na jeseň.

I môj pár praktizuje jesenné a neskoré zimné hniezdenie. Prípravu na hniezdenie  poznáme podľa správania sa páru. Vtáky sú veľmi temperamentné a veľmi agresívne aj voči oveľa väčším obyvateľom susedných voliér. Samec sa predvádza vo svojej plnej kráse, pričom na bidle pristáva vždy vo vzpriamenej polohe, kedy sa svoju dĺžku snaží zväčšiť  na maximum. Po bidle priam pyšne k samici vykračuje, nahlas vypiskuje, ježí perie na hlave a hrudi, dvíha krídla v ramenách, vystavujúc na obdiv svoje veľké žlté zrkadlá. Samica sa často ozýva. Samica zaujíma skôr prikrčenú polohu so zaklonenou hlavou. Oháňajúc sa zobákom na samca na prvý pohľad gesto nevôle, je v skutočnosti výzvou na kŕmenie a párenie, ktoré po tomto rituáli často prichádza. Samica často navštevuje hniezdnu búdku, hĺbi si v nej  hniezdnu jamku a trávi  tam väčšinu dňa. Samica znáša najčastejšie 4 – 5 bielych vajec, ktoré zahrieva sama 20 – 21 dní. Samec ju pravidelne kŕmi mimo búdky, ale i priamo v nej. Mláďatá sa liahnu porastené bielym páperím. Obrúčkujeme  ich vo veku  10 – 12 dní obrúčkou  s  vnútorným priemerom 4,5 mm. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 32 – 35 dní a rodičmi sú kŕmené ešte 3 týždne. Mláďatá schopné samostatne prijímať potravu  od rodičov odporúčam oddeliť. Predídeme tak útokom zo strany rodičov.


  
Vyliahnuté mláďatá.                                              Mláďatá vek 20 dní.
  

Papagáje žltokrídle kŕmim  zmesou  semien pozostávajúcej zo žltého, červeného a zeleného prosa, lesknice, ľanového semena, nahého ovsa, pásikavej slnečnice, semenca. Veľmi milujú senegalské proso v klasoch, ktorému dávajú prednosť. Veľmi dôležité je zelené krmivo -stvoly púpavy, pastierska kapsička, hviezdica prostredná (kuračka), skorocel širokolistý a kopiolistý, obilniny, kukurica a slnečnica v mliečnej zrelosti. Nesmieme zabúdať na čerstvé konáriky na ohryz, grit a sépiovú kosť. Pred hniezdením, liahnutím a počas odchovu  mláďat je samozrejmosťou  vajcová miešanka, hoci papagáje žltokrídle ju neprijímajú v takom množstve ako papagáje spevavé alebo mnohofarebné. Moje papagáje žltokrídle veľmi obľubujú múčne červy, zophobasy  a larvy trúdov, ktoré sa naučili žrať od papagájov chocholatých Eunymphicus cornutus, ktoré chovám vo vedľajšej voliére. Jablká prijímajú iba občas, a to na štvrte nakrájané a napichnuté na konároch bazy určenej na ohryz. Milujú však bobule hlohyne Pyracantha coccinea.

Nedá mi, aby som papagáje žltokrídle za to niekoľkoročné obdobie ich chovu nezhodnotil. Sú to skutoční fešáci, schopní upútať svojim prekrásnym sfarbením, na svoju veľkosť pomerne silným, ale príjemným  štebotavým hlasom, úžasným temperamentom a neuveriteľnou poriadku milovnosťou. Samcovo tyrkysovo modré sfarbenie, čierna čiapočka a zlatožlté 'výložky' pripomínajú generálsku uniformu z čias dávno minulých. To dotvára jeho vzpriamený postoj, majestátna chôdza a obratný a rýchly let a samozrejme jeho smelá povaha. Napriek svojej  silnej výbojnosti je samec voči svojej partnerke vždy nežný a pozorný. Jeho stravovanie je oproti iným druhom priam noblesné. Semená vždy  vylupuje nad miskou, čím jej okolie nie je posiate šupkami, krmivo o ktoré neprejavuje záujem nerozhadzuje, ani nenosí do misky s vodou, ktorá je vždy čistá, dokonca i po okúpaní.  Vďaka týmto skutočnostiam  je v mojich očiach papagáj žltokrídly akýsi „malý vtáčí Napoleon“ .

Milí priatelia! Páčia sa vám tieto vtáčie klenoty, dokážete im vytvoriť vhodné podmienky  a ste skúsení chovatelia? Neváhajte!

Text a foto Ľuboš Pavlech

nasledujte nás