PO STOPÁCH KORYTNAČIEK

Vložené 23.05.2020

Korytnačky (Testudinata) sa na našej planéte objavili už pred viac ako 200 miliónmi rokov. Urbanistická činnosť v posledných storočiach znižuje počty týchto zvierat v ich prirodzených lokalitách rýchlejšie, ako sa vplyvom prispôsobovania a evolúcie stíhajú vyvíjať nové druhy. Dnešná spoločnosť je z veľkej miery zameraná na zefektívňovanie technologických postupov, tieto nové trendy však majú výrazný negatívny vplyv na biodiverzitu a rýchlejšie otepľovanie planéty. 

Chovu a odchovu teráriových zvierat sa aktívne venujeme od roku 2005. Počas tohto obdobia človek študoval rôzne publikácie, zúčastnil sa laických aj odborných školení a konferencií, absolvoval stáže u známych či menej známych zahraničných odborníkov. Samozrejme, každá skúsenosť je dobrá skúsenosť. Keď nám však všetci títo chovatelia radili, že ak sa chceme posunúť ešte ďalej, treba ísť po stopách korytnačiek do voľnej prírody, priznám sa, nedávali sme tomu veľký význam. Dnes však s nimi musím len súhlasiť. Vidieť prostredia, kde vaše chované druhy žijú prirodzene. Čo je ich prirodzenou stravou. Vedieť si na mieste pomerať jednotlivé body teplôt a vlhkosti. Vidieť ako sa to zviera správa prirodzene vo svojej domovine nám nielen otvorilo oči, dostalo nás to v oblasti chovu na ďalší level. Mali sme možnosť naživo vidieť niekoľkodenný biorytmus a táto skutočnosť sa nedá nahradiť žiadnymi inými skutočnosťami.

 
 

  Foto č. 2                                                                                    Foto č. 3 


Naším prvým cieľom boli korytnačky zelenkasté (Testudo hermanni) v strednom Chorvátsku. Korytnačky zelenkasté, tak ako všetky európske suchozemské druhy, sú podľa Európskeho nariadenia (EÚ) zaradené medzi kriticky ohrozené druhy (príloha A). Túto skutočnosť umocňuje aj fakt, že ešte aj v dnešnej dobe sa nájdu ľudia aj zo Slovenska, ktorí si z balkánskeho polostrova so sebou donesú domov suvenír. Samozrejme, ak aj to človek robí v „dobrej viere“, že chce len potešiť svoje deti, stáva sa v danom momente z neho nelegálny chovateľ a pašerák, ktorému hrozí minimálne pokuta, v ojedinelých prípadoch aj trest odňatia slobody. Ďalším dôležitým aspektom, ktorý znižuje počty týchto zvierat vo voľnej prírode je cieľavedomá ľudská činnosť, najčastejšie počas prác na poliach a lúkach.


  Foto č. 4 

Náš prvý termín sme si vybrali prelom mesiacov jún a júl a treba hneď zhodnotiť, že sme si z hľadiska celodenných pozorovaní nevybrali najlepšie obdobie. Boli extrémne teplá a sucho. Korytnačky v tomto období sa pohybovali aktívne už od skorého rána a vyhrievali sa na viditeľnejších miestach len do približne desiatej hodiny. V týchto časoch sa tam teploty začínali na úrovni 26 oC a v čase okolo 10 hodiny už teploty prekračovali hranicu 30 oC, ktorá ako sme mohli vidieť, nebola vyhľadávanou a korytnačky sa v tomto čase schovávali v hustých makchiách (čo je bujný porast kríkov a stromov v oblasti Stredomoria), kde sa držali relatívne stále teploty a samozrejme vlhkosť. Prechádzať sa po takých kamenistých lúkach v 40 st. horúčavách na slnku, nebolo v čase obeda nič príjemné. Po prečkaní týchto horúčav sa postupne zase korytnačky zaktivizovali v priemere od 17. hodiny a aktívne boli až do súmraku. Treba povedať, že v tom čase sa stále ešte teploty pohybovali na úrovni okolo 30  oC, ale väčšinou popoludní sa vzdušná vlhkosť mierne zvyšovala. Tá mala nasledujúcu tendenciu, ráno na lúkach 40 %, v makchiách aj do 80 % v čase obeda na lúkach niekedy aj okolo 10 %, pričom v tých porastoch mala vlhkosť relatívne stálu hodnotu. Večer sa vlhkosť postupne zvyšovala aj na lúkach na raňajšie hodnoty.

 
 Foto č. 5                                                                                    Foto č. 5a
     

Ďalším termínom bol prelom mesiacov apríl a máj a tento termín je z hľadiska aktivity korytnačky zelenkastej výrazne lepší, spôsobený aj časom reprodukcie a znášok vajec. Teploty sa v tomto období pohybovali najviac na úrovni 30 oC, samozrejmosťou v tomto období sú lokálne búrky, ktoré v tomto období pomáhajú udržiavať vzdušnú vlhkosť priemerne na úrovni nad 60 %. Z našich prvých pozorovaní sme si odniesli veľmi veľa dôležitých informácií. Všetky, ktoré sme vedeli preniesť do praxe, v našich podmienkach dnes využívame priamo v chove a pri odchovoch malých korytnačiek. S manželkou sme milovníci prírody, chovatelia rôznych druhov živočíchov telom aj dušou a naše poznatky sa snažíme posúvať všetkým záujemcom o chov týchto fascinujúcich zvierat. Vieme totiž, že edukácia má význam pre každého. V prípade akýchkoľvek otázok týkajúcich sa plazov sa na nás môžete obrátiť formou emailu uvedeného pod článkom.

Kirchner, Róbert – Kichnerová, Soňa

kirchnerrobert@yahoo.com  

 
Foto č. 6 (vľavo) a č. 7 (vpravo) 

Text k fotkám: 

1. Makchie. - Úvodná fotka. 

2. Prirodzené lokality. 

3. Korynačka na hranici poľnej cesty a makchie. 

4. Korytnačka prechádza cez poľnú cestu. 

5. - 5a Hniezdo. 

6. Mladý samec. 

7. Pohlavný dimorfizmus – samec vľavo, samica vpravo. 

nasledujte nás