REPRODUKCIA SUCHOZEMSKÝCH KORYTNAČIEK
Vložené 28.03.2020
Jedným z hlavných cieľov pre každého chovateľa je reprodukcia chovaných zvierat a tým zachovanie druhu. Reprodukčný proces je pri korytnačkách ovplyvňovaný viacerými faktormi. Na niektoré má chovateľ zo svojho postavenia vplyv, na niektoré nie a z tohto dôvodu sa aj napriek veľkému úsiliu, nie každému chovateľovi podarí rozmnožiť a odchovať mláďatá.
Reprodukciu korytnačiek by som rozdelil do 4 fáz, ktoré na seba priamo nadväzujú, alebo sa dokonca prekrývajú.
1. Dvorenie (tokanie) – význam dvorenia je nielen v spoznávaní správneho pohlavia a vlastného druhu, ale aj pri skúšaní samíc, či sú pripravené na párenie. V niektorých prípadoch je to spúšťač ovulácie. Korytnačky v prírode používajú veľmi vyvinutý čuch, ktorým samce okrem vyhľadávania samíc dokážu rozlišovať aj svoj druh. Pomocou olfaktorického preskúmania dokážu jedince z druhov, ktorých biotop sa vo voľnej prírode prekrýva, rozlíšiť či sa jedná o ich vlastný druh. Takéto správanie sa dá pozorovať napr. u T. hermanni a T. marginata. Pri spoločnom chove týchto druhov nebývajú medzi nimi pozorované prejavy tokania ani samotné párenie. Najčastejším spôsobom tokania u suchozemských korytnačiek sú nárazy samcov do panciera samíc. Ďalším spôsobom je hryzenie končatín samíc. Niektoré druhy majú zase významný spôsob, kývanie hlavou. Niektoré druhy majú kombináciu viacerých spôsobov. Týmto spôsobom prebieha prvá prirodzená selekcia. V prípade, že je samička pripravená na párenie a nie je na blízku samec, aktívne vyhľadáva iné jedince (aj samice) a typickými pohybmi napodobňuje párenie. Ďalšou zložkou prvej fázy sú súboje medzi samcami. Pre väčšinu druhov slúžia na odohnanie potenciálnych konkurentov zo svojho teritória. Pri niektorých druhoch je súboj súčasťou stimulácie na párenie (Astrochelys radiata, Astrochelys yniphora). Dostatočne veľká plocha a vhodné úkryty pre porazených sú pre bezpečnosť zvierat bezpodmienečné. To neplatí len pre samcov, ale aj pre samičky, ktoré sú často príliš obťažované tokajúcimi samcami.
2. Párenie - prechod od tokania k vlastnému páreniu je plynulý. Už počas tokania samec neustále vyskakuje na samičku bez toho, aby dochádzalo k páreniu. Samec počas celého tohto aktu prenasleduje samicu, hryzie ju do predných nôh a silou naráža do panciera. V niektorých prípadoch sa môže stať, že pritom príde k poraneniu samíc. Celý ten prvotný kolobeh má za úlohu, aby samica zostala stáť. To je impulz pre samotné párenie. Samec sa snaží vyliezť na zadnú časť karapaxu a uchytí sa okraja panciera. V tejto polohe sa samec snaží zasunúť svoj chvost pod samicu, aby mohlo dôjsť ku kopulácii. Počas aktu samec vydáva výrazné zvuky. Mnohé korytnačky sú plaché a hrozí, že keď sa chovateľ k nim veľmi priblíži, dochádza k prerušeniu párenia.
3. Gravidita a znáška – podstatná časť gravidity prebieha bez výrazných zmien, až v poslednej fáze gravidity sa môže výrazne zmeniť správanie samičiek. Prvým príznakom býva výrazné obmedzenie aktivity, väčšinou sa zdržiavajú na teplých a chránených miestach. V tejto fáze môže dochádzať k napádaniu iných jedincov vo výbehu ak sa priblížia do tesnej blízkosti. Obzvlášť odmietavo, dokonca niekedy až agresívne reagujú niektoré samice na pokusy o párenie. Počas tohto obdobia bývajú dosť prieberčivé pri kŕmení a výrazne sa zníži aj ich celkový príjem potravy. S blížiacou sa znáškou aktivita samice rastie. Typické pre túto fázu je neúnavný pohyb po výbehu, často môže pôsobiť dosť nekoordinovane. Počas toho samica neustále zastavuje a oňucháva terén, hľadajúc vhodné miesto na kladenie vajíčok. Pomocou predných končatín odkrýva vrchnú vrstvu substrátu. K niektorým miestam sa opakovanie vracia a kontroluje ich. Spomínané správanie sa objavuje u väčšiny druhov, avšak existujú prípady kedy sa nemusí objaviť vôbec. Stáva sa to hlavne pri suchozemských korytnačkách chovaných nepretržite pri konštantných umelých podmienkach. Keďže sa gravidita korytnačiek odohráva bez akýchkoľvek vonkajších zmien, spoľahlivé informácie o samotnej dĺžke gravidity nie sú. Schopnosť zadržiavať dokonale vyvinuté vajcia vo vajcovode ešte viac sťažuje akékoľvek zisťovanie celkovej dĺžky vývoja vajca.
Po nájdení vhodného miesta a vyhĺbení hniezdnej jamky začína samička so znáškou. Deje sa to bezprostredne po dostavbe hniezda. Blížiace sa znášanie charakterizujú čoraz dlhšie prestávky pri hrabaní. Tiež sa nám môžu zdať pohyby samice dosť nekoordinované. Často môžeme pozorovať aj chvenie panvových končatín. Najmä v tomto štádiu sa môže objaviť silnejší výtok hlienu z kloaky. Po spozorovaní všetkých týchto príznakov môžeme očakávať znášku vo veľmi krátkom čase. Väčšina suchozemských druhov znáša vajíčka cez deň. Ak sú denné teploty príliš vysoké, môžu znášať už v ranných hodinách V ďalšej etape znášky môžeme pozorovať ako si samice prudko zaťahujú hlavu pod pancier a rovnako rýchlo ju opäť vyťahujú. Toto sa opakuje niekoľkokrát po sebe. V tomto štádiu sa v kloake objavuje prvé vajíčko, ktoré môže opäť vkĺznuť do kloaky. To sa stáva často pri prvom vajci v znáške, kedy ešte nie je kloaka dostatočne uvoľnená. Pred vytlačením vajíčka si samica oprie jednu nohu o okraj jamky. Po tom ako sa dostane prvé vajce do hniezda, samica ho zadnými končatinami ihneď napravuje do správnej pozície na okraj jamky. Takto starostlivo umiestňuje každé znesené vajce. Po vytlačení posledného vajíčka pristupuje samica k zahrabaniu hniezda. Pôdu nad hniezdom samica dokonale utlačí tak, že svoj pancier niekoľkokrát pevne pritlačí k povrchu. Zahrabaním hniezda je pre väčšinu korytnačiek celá starostlivosť o budúce potomstvo ukončená.
4. Inkubácia a liahnutie – inkubácia je najspoľahlivejšia v inkubátore, pre tento spôsob je potrebné znášku nájsť a vyhrabať, pričom najideálnejšie je nepoužívať žiadny nástroj na vyhrabávanie, iba ruky, pretože môže dôjsť k poškodeniu a neopatrnému otočeniu vajec. U plazov totiž chýba chaláza, ktorá existuje u vtákov a fixuje embryo v pôvodnej polohe. Pri oplodnených vajíčkach sa po niekoľkých dňoch inkubácie objavuje pod škrupinou biela škvrna, ktorá zobrazuje polohu zárodočného terčíka. Vajcia vyžadujú pri svojom vývoji relatívne vysokú teplotu a predovšetkým jej malé pozvoľné výkyvy. Kontrola vajec v inkubátore by mala prebiehať pravidelne aspoň raz za týždeň. Na konci inkubácie začína liahnutie. Vlastné liahnutie sa začína, keď mláďa vaječným zubom prerazí plodové obaly a vaječnú škrupinu. Prvým zvonka viditeľným príznakom je asi jeden milimeter veľká vydutina na vajci, na ktorom sa nachádza hviezdicovitá vlasová trhlinka. Po krátkom čase sa na tom mieste objavuje malá dierka. V tejto fáze sa proces liahnutia môže ešte raz zastaviť, mláďa zostane ešte jeden až dva dni vo vajíčku a zatiahne žĺtkový vak do brušnej dutiny. Pri vyliahnutí je potom vidieť len malý zvyšok. V momente ako mláďa opustí vajce, začne sa vyrovnávať a dosiahne typický tvar korytnačiek.
Dĺžka jednotlivých reprodukčných fáz od dvorenia, cez párenie až po vyliahnutie mláďat je pri korytnačkách individuálna a pohybuje sa od pár mesiacov až po vyše roka. Z tohto dôvodu má na reprodukciu vplyv nie len samotný chovateľ, ale aj kopec chovateľom neovplyvniteľných faktorov.
Texty k fotkám:
1. Párenie korytnačiek zelenkastých.
2. Kontrola oplodnenosti vajec.
3. Liahnutie korytnačky zelenkastej.
Text a foto Róbert Kirchner
kirchnerrobert@yahoo.com