Škola parkúrového skákania s králikmi - 1. lekcia

Úvod do sveta králičieho hopu

Vítame Vás, milí čitatelia bez rozdielu veku, v mene všetkých spoluautorov Školy parkúrového skákania s králikmi, na prvých online kurzoch prevádzkovaných na Slovensku.

Pre mnohých je tento šport neznámy. Avšak zmienka o ňom sa rýchlo šíri aj napriek tomu, že na Slovensku je stále ešte len v rozpuku. Týmto chceme všetkým záujemcom umožniť pridať sa k tomuto krásnemu športu. Učiť sa od nás, od ľudí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti nielen s králičím hopom, ale najmä s králikmi ako jedinečnými tvormi, ktoré nás naučili pozerať sa na svet úplne inak a vidieť do toho ich sveta o niečo viac. Králičí hop totiž nie je len o skákaní, najlepších časoch a najmenšom počte chýb. Je to najmä o vzťahu, dôvere a láske, ktorú dávame každému jednému chlpáčovi osobitne.             
                                                                                  
K tomuto všetkému sa dostaneme, pokúsime sa vás cez to previesť najlepšie, ako budeme vedieť. Aby sme sa k tomu všetkému dostali, je dôležité vedieť, ako celý králičí hop vznikol, čo položilo základy tomuto krásnemu športu, kde hľadáme jeden jazyk medzi človekom a zvieraťom.

 ⁂
 

Králičí hop vznikol vo Švédsku v 70. rokoch 20. storočia. Odtiaľ sa neskôr šíril ďalej do sveta. V tomto čase sa objavil aj prvý oficiálny klub, ktorý začal usporadúvať preteky. Pôvodné pravidlá boli totožné s tými, ktoré platili pre konské parkúry, ktorými bol tento šport inšpirovaný. Práve preto sa aj králičiemu hopu niekedy hovorí parkúrové skákanie (odtiaľ aj názov Škola parkúrového skákania), hoci parkúr je len jednou z disciplín králičieho hopu. Ako sa šport postupne rozvíjal, pravidlá sa stále viac uspôsobovali králikom.

 
Športový králik, mláďa.

U nás je králičí hop rozvíjajúci sa šport, kde spoločne preteká dvojica – králik a jeho vodič. Králik je vedený na postroji a dostatočne dlhej vôdzke. Tomu, ako králikovi vybrať správny postroj, či ako správne vodiť, sa budeme venovať v neskorších lekciách. Rovnako si povieme aj niečo o vzťahu králika a človeka, ktorý je v tomto športe nevyhnutnosťou. So vzťahom súvisí aj jedna zo základných myšlienok súťaží v králičom hope. Nejde len o prekonanie dráhy v čo najkratšom čase. Je dôležité mať radosť z niečoho nového a užiť si spoločnosť nášho chlpatého kamaráta. Tiež môžeme spoznať nových ľudí, neustále sa učiť a zdokonaľovať.

Aby boli na súťažiach dodržiavané pravidlá, a aby s králikmi bolo jednané s úctou, akú si živý tvor zasluhuje, na celý priebeh súťaže vždy dozerá jeden alebo viac rozhodcov. Tí vždy ochotne poradia a pomôžu, pretože to, čo robia, robia pre lásku k tomuto športu. Králičí hop so sebou prináša nielen radosť a športovanie, ale rastie tiež záujem mladých ľudí i detí k chovateľstvu. V krajinách, ktoré majú s králičím hopom dlhoročné skúsenosti, vidíme neraz súťažiť aj staršie generácie. Práca s králikmi ľudí tiež privádza k správnemu prístupu k zvieratám a prírode všeobecne. Ako každý šport, v ktorom sú zapojené živé tvory, aj v králičom hope sa človek naučí veľa nielen o zvieratkách, ale najmä o sebe.

 
Králičí hop má 4 oficiálne disciplíny: rovinná dráha (tzv. rovinka), parkúr, skok do výšky a skok do diaľky. Rovinná dráha a parkúr sa ďalej delia do výkonnostných tried: ľahká, stredná, ťažká, elitná a trieda veteránov. Jednotlivé triedy sa od seba líšia počtom prekážok, ich výškou a dĺžkou a taktiež rozostupmi medzi prekážkami.

                                                                                        Vrh športových králikov.

Jedna z najčastejších otázok ohľadom králičieho hopu býva, či je možné pretekať s akýmkoľvek králikom alebo je potrebné si zadovážiť nejaké špeciálne plemeno. Odpoveďou je, že každý jeden králik môže súťažiť. Na rozdiel od výstav, králičí hop nemá žiadne obmedzenia, ktoré by sa týkali pôvodu králika, či je čistokrvný alebo aké je plemeno. Podmienkou je iba to, aby to králička bavilo, a aby svojmu majiteľovi plne dôveroval.

Športový králik.

Existuje aj plemeno určené priamo pre králičí hop, ktoré sa, napríklad v Švédsku či Dánsku, šľachtí už roky. Je to športový králik.

Toto plemeno má odlišnú a svojskú stavbu – dlhé končatiny, ľahké telo a pevnejšie kosti s odolnejšími kĺbmi. Taktiež sú psychicky odolnejšie a prispôsobivejšie, aby zvládli aj náročné situácie ako sú preteky v cudzom prostredí. Tam sú často kontakte s neznámymi ľuďmi a stovkami zvukov a pachov, ktoré často nepoznajú. Sfarbenie králika je len vecou vkusu a nekladie sa naň žiaden dôraz. Dôležitým faktom je, že vlohy na športový výkon sú z veľkej časti dedičné. Preto králiky, ktoré sú zapísané do chovu športových králikov, musia splniť isté podmienky na oficiálnych pretekoch. Toto plemeno je tiež oficiálne uznané a jeho mláďatá musia byť nezameniteľne označené. To buď tetovaním, alebo mikročipom, a majú aj svoj rodokmeň športového králika. Králiky bez rodokmeňa, napriek tomu, že sa ich rodičia aktívne venujú králičiemu hopu, nie sú športové.

Aby sme sa však vrátili k pôvodnej otázke. Ak už doma králička máte, pokojne môžete začať trénovať s ním. Ak si však králika ešte len idete kupovať, veľmi dobre svoj výber zvážte. Do úvahy treba zobrať to, že športové králiky vyžadujú veľa pozornosti, sú plné energie a často veľmi temperamentné, takže potrebujú veľa pohybu. Pre neskúseného začiatočníka môže byť veľmi zložité s takýmto králikom dokázať pracovať. Športové mláďatá potrebujú zväčša pevnú ruku (zároveň však veľa lásky) a najlepšie aj nejaké tie skúsenosti u majiteľa. Za predpokladu, že si hneď netrúfate na športové plemeno, siahnite napríklad po zdrobnenom baranovi. Jedna z najdôležitejších vecí je, aby ste si s králikom rozumeli, čím sa, samozrejme nemyslí to, že králik v okamihu pribehne na vaše zavolanie alebo vás bude olizovať pri každom stretnutí. O tom ale budeme rozprávať v inej lekcii, kde sa rozvinie nielen slovo socializácia, ale aj príprava a samotná podstata vzťahu medzi králikom a človekom.

 Králik bez pôvodu.                                                           Prvý tréning.

Na záver si ešte dovolíme spomenúť jednu vec. Bohužiaľ, ani pri tomto športe nie je výnimka niekedy počuť, že králiky sú k výkonom nútené a nasilu tlačené. To nie je pravda, rovnako ani to, že králiky pred vodičom utekajú zo strachu. Skákanie je pre králika prirodzený pohyb, človekom šikovne prepojený s prekážkami. Králiky popravde neskáču ani tak pre nás, ako pre seba. Často vidno, ako si králiky medzi skokmi nadšene od radosti povyskočia. Pre ne je králičí hop zábavnou aktivitou, ktorá králička príjemne unaví, ako hlavičku, tak i telíčko. Nie vždy to králika „chytí“ po prvom tréningu, no časom príde moment, kedy králik začne behať cez prekážky sám, bude skákať aj bez človeka. Je to cesta, ktorá sa musí kráčať. Verím, že pri pokračovaní sa k nám pridáte, aby sme mohli vykročiť spoločne.

Bc. Simona Krupčíková
krupcikova.simona@gmail.com

Júlia Chvojková
juliachvojkova@gmail.com