Škola parkúrového skákania s králikmi - 4. lekcia

Motivácia 

Vítam vás v mene nášho tímu pri 4. lekcii králičieho hopu. Dnes si povieme niečo o tom, ako králika správne motivovať, čo si treba všímať a čo zdôrazniť, a naopak, čoho sa vyvarovať. Ľudia sa často pýtajú, ako to tie králiky učíme, ako je možné, že niekedy skáču aj bez nás. Čo je to teda tá motivácia, ktorá za všetkým stojí?

Motivácia je téma, ktorá je veľmi úzko spätá so vzťahom, o ktorom sme sa rozprávali v 2. lekcii, no predsa je to niečo iné. „Súťažím na Slovensku od prvých pretekov a často si všímam, že veľa ľudí nemá ani potuchy o tom, ako správne pristupovať ku králikovi, ako ho správne motivovať. A najmä to, ako k nemu pristupovať ak sa neumiestni alebo ak niečo nespraví podľa našich predstáv,“  hovorí autorka článku, Terézia.

Nezvládnutý hnev majiteľa sa prejavuje napríklad ťahaním, trestaním, šklbaním. Človek by sa však mal hnevať v prvom rade na seba za každú jednu nezvládnutú situáciu. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že nie je chyba králika, keď vybočí, zhodí latku, učupí sa na zemi či vrazí do prekážky. Niekedy sa stane, že sa králik šmykne alebo zle došliapne. Veď aj človek sa často potkne a zatacká sa v snahe znova chytiť rovnováhu. Určite zrovna v tej chvíli nie sme v stave začať utekať. Ani králik nie je kúzelník a neskočí prekážku dokonale, keď sa snaží nájsť svoju vlastnú rovnováhu. To sa však stáva málokedy a majiteľ, ktorý svojho králika pozná do skoku ho nebude nútiť, ale vezme ho na ruky, upokojí a znova nechá bežať k prekážke.

Veľké percento prípadov, kedy králik spraví chybu, však pramení z majiteľa – človeka. Vzťah králika a človeka je založený na najmenších pohyboch, na úplných maličkostiach. Nikto nie je majster od narodenia, avšak človek, ktorý s králikom ide skákať, obzvlášť vysoké a zložité prekážky, by mal byť schopný svojmu štvornohému priateľovi rozumieť. Nepochopenie človeka, ktorý nedokáže vidieť, keď sa králik vyplaší, keď niečo počuje, keď niečo zacíti.

                                                                                https://www.energyshobby.sk/ 

Stáva sa, že od králika chceme výkon, na ktorý sme ho vopred dostatočne nepripravili. Nedokážeme vidieť hranice, keď sa králik začína báť napríklad obrovskej výšky. Problém nie je v tom, že králik je „hlúpy, sprostý, debil,“ a podobné urážky, ktoré si to úbohé zviera nezaslúži.


      

     Foto č. 2                                                                                     Foto č. 3


Skúsili ste sa niekedy pozrieť na tie prekážky zo zeme, z výšky králika? Často celú prekážku ani nevidno, králik nemá šancu vidieť, kde sa končí, že tam je ešte tyčka, narazí, udrie sa, zhodí. Králik sa potom vystraší, možno až tak, že nechce ďalej skákať. Netrestajme, nehnevajme sa. Áno, niekedy takéto chyby stoja umiestnenie na pretekoch či pohár, ale čo je cennejšie – láska a vzťah alebo kus plastu či kovu na poličke?

 
      

    Foto č. 4                                                                                      Foto č. 5
 

Tu však nejde len o to, ako sa ku králikovi správame na trati a pri prekážkach. Dá sa ľahko zabudnúť, že králika motivujeme každou chvíľkou, ktorú s ním strávime. Je ťažké udržať hnev, keď sa králik vyplaší a skope majiteľa len pri obyčajnom nosení na rukách. Musíme si však uvedomiť, že králik je veľmi citlivé zviera a nemôže za to, že počuje a cíti, čo my nie. Možno sa v kríkoch šuchla mačka, z diaľky sa doniesol zvuk hrmotajúceho plechu alebo niečo podobné.

Mnohému sa dá predísť. Keď sa niekto spýta, či králik vydáva nejaké zvuky, povieme áno, avšak to je len malé percento reči králika. Všetky signály, všetko, čo nám chce povedať, je reč tela a očí. Majiteľ, ktorý králika pozná, vidí, keď ho niečo bolí, vidí, keď je vystrašený. Keď ignorujeme, čo nám králik „hovorí“, príde chyba. Príde škrabanie a odmietanie spolupráce. Človek prehliada a prehliada do tej miery, že viní králika. Hnevá sa a trestá, hoci úplne neoprávnene.

 
      

     Foto č. 6                                                                                     Foto č. 7

Ako má králik pracovať? Bojí sa, že keď sa šmykne, budeme kričať, keď sa vystraší, náš hnev ho vydesí ešte viac, nechce bežať vpred, pretože si pamätá, že pri úteku sme ho trhali vôdzkou a ťahali späť na trať. Kde je motivácia, keď králikovi dávame desiatky dôvodov, aby nám prestal veriť, aby sa bál spolupráce?

Nie je umenie hnevať sa. To vie každý. Umenie je králika pochopiť, vzdať sa cieľovej rovinky a zastaviť, aby sme ho upokojili, aby sme mu dali vieru v nás samotných. Králik môže byť len taký dokonalý, ako sme my sami.

Motivovať králika treba od samotných začiatkov. Pohladenie, pokojný hlas, chválenie, prípadne maškrtky, ktoré má králik rád, to všetko sa počíta. Každá chvíľa, ktorú spolu s králikom strávime, nás má posúvať ďalej, priniesť stále viac a viac porozumenia. Porozumenie nie je len o tom, že králik nám bude vo všetkom robiť handrovú bábiku a skákať, ako my pískame. Je to o ústupkoch z oboch strán. Keď králik uvidí, že ho nenútime do niečoho, na čo nie je pripravený, vloží do nás svoju dôveru, že ho nikdy nezradíme. Čím väčšiu dôveru v nás má, tým viac dokáže prekonať sám seba a potom je ochotný ísť za svoje hranice, pretože nám verí. Vie, že keď potrebuje pomôcť, sme pri ňom.

 
      

     Foto č. 8                                                                                          Foto č. 9


Takto rastie dobrý vzťah, motivácia stúpa, spolu s tým rastú aj úspechy. Nie je to práca na jeden deň, ale celoživotná cesta. Treba králikovi dávať motiváciu prekonávať sám seba. Každý jeden pokrok – cudzie miesto, ďalšie tyčky, nové prekážky – je ďalší krok k úspechu. Keď králika nenútime, ale sám králik ide vpred, chce viac, verí si a vie, že to dokáže, pretože mu veríme, to je najkrajšie čo môžeme vidieť. Králik dokáže prebehnúť prekážky sám bez človeka, bez toho, aby zaváhal či otáčal sa. To je len príklad toho, keď je králik od začiatku motivovaný a vedený správnou cestou lásky a porozumenia.

Každý králik je jedinečný, nikdy neplatí, že čo sa podarilo pri jednom chlpáčovi funguje aj pri druhom. Musíme spoznať králika ako osobnosť, brať ho tak, ako iného človeka, ako charakter, pretože ničím iným nie je. Pochopiť to a dokázať čítať svoje králiky, každého jedného vnímať ako jedinečného, to by mal byť cieľ každého vzťahu. Iba tak dokážeme zvoliť správny prístup a dať králikovi presne tú motiváciu, tú podporu, ktorú potrebuje.

Dôležité je však aj to, aby sme nikdy neprestali motivovať samých seba. Pretože to, aký sme my, ako sa cítime, v akej sme nálade, ako veľmi si veríme, to všetko sa prenáša na králika. Ten, ako každé zviera, je takpovediac zrkadlom duše človeka. Dokáže odraziť aj tie najskrytejšie tajomstvá a nemali by sme sa za to hnevať. Mali by sme sa učiť, neustále sa zdokonaľovať a stále byť lepším.

Terézia Bahorová

e-mail: tete.bahorova@gmail.com 

Júlia Chvojková

e-mail: juliachvojkova@gmail.com 


Text k fotkám: 

1.-9. Motivačné fotografie pre vás, cvičiteľov králikov v parkúrovom skákaní. 

nasledujte nás