ŠKREČOK, DOMÁCI MILÁČIK - SPRÁVNA STAROSTLIVOSŤ O ŠKREČKA
Vložené 13.08.2020
Ten, kto si praje mať doma škrečka, predstavuje si, ako ho vezme do rúk a bude ho hladkať a dlhé hodiny bude pozorovať, ako odvážne šplhá. Avšak len vtedy, ak poskytneme škrečkovi vhodné podmienky pre život, predvedie nám celý prekvapivý repertoár svojho správania.
Skôr než si zadovážite škrečka
Než sa pre kúpu škrečka definitívne rozhodnete, mali by ste si najprv uvedomiť, že tento malý tvor bude od vás tiež niečo vyžadovať. Určite by ste mali zvážiť týchto 10 bodov:
1. Škrečok potrebuje vhodné miesto, kde môže cez deň nerušene spať a kde naopak môže večer a v noci robiť hluk.
2. Potrebuje čistú klietku a denne čerstvú potravu. To bude vyžadovať prácu a čas.
3. Škrečok síce nepotrebuje stále hladkanie, ale pokiaľ sa s ním budete denne zaoberať, ľahšie ho skrotíte.
4. K svojmu spánku potrebuje úplný pokoj. Len tak sa môže dožiť predpokladaného veku dvoch až štyroch rokov.
5. Počas dovolenky musíte škrečkovi zabezpečiť opatrovníka.
6. Škrečky sa rady pohybujú a mali by teda mať tiež občas možnosť voľne pobehovať v uzavretej miestnosti (ale len za stáleho dozoru).
7. Môže sa tiež stať, že škrečok pri svojich výletoch po miestnosti ohryzie čokoľvek.
8. Škrečok potrebuje, pokiaľ možno, čo najväčšiu klietku, aby mal možnosť sa dostatočne pohybovať.
9. Pokiaľ máte v byte aj iné domáce zvieratá, mali by ste zvážiť či je súžitie s nimi pre škrečka bezpečné.
10. Než si kúpite škrečka, mali by ste sa uistiť, že žiadny člen rodiny nie je alergický na zvieracie chlpy.
Jedno zviera alebo párik?
Chovať jedného škrečka je podstatne jednoduchšie, ako starať sa o párik. Škrečky sú samotári. Ani vo voľnej prírode nežijú v spoločnosti. Samčeky a samičky sa stretávajú len v období párenia a veľmi rýchlo sa opäť rozídu. A tiež samičky žijú spoločne so svojimi mláďatami len niekoľko týždňov. Preto ani škrečok, ktorý je v starostlivosti človeka nepotrebuje žiť v spoločnosti ostatných škrečkov. Naopak, pokiaľ by v príliš malej klietke spolu žili dva cudzie škrečky, mohlo by dôjsť k prudkým bojom. Po pôrode samica samca odháňa a napadá, pretože mláďatám od neho hrozí smrteľné nebezpečenstvo - samec často mláďatá zožerie. Párik je vhodný len vtedy ak sa chcete venovať chovu škrečkov. Dobre sa medzi sebou znášajú súrodenci z jedného vrhu. Ak sú však od seba hoci len na pár dní, strácajú najdôležitejšie poznávacie znamenie - pach, charakteristický pre danú skupinu. Zvieratá sa potom môžu navzájom nebezpečne pohrýzť a väčšinou si už na seba nezvyknú. Taktiež v prípade, že spolu súrodenci žijú stále, môže dôjsť k problémom. Aktívnejšie dominantné zviera môže ostatné ohrozovať a odháňať ich od krmiva alebo z ich miesta na spanie. Utláčané zviera môže napokon uhynúť v dôsledku trvalého stresu. Preto je nutné, aby ste svoje škrečky pozorovali. Pokiaľ často pískajú alebo jeden z nich chradne, mali by ste ich od seba oddeliť.
Samček alebo samička?
Nezáleží na tom, pre ktoré pohlavie sa rozhodnete. Pri nákupe sa nechajte viesť svojim citom, a vyberte si toho škrečka, ktorý sa vám bude najviac páčiť.
Určenie pohlavia. Pri samčekoch je vzdialenosť medzi ritným otvorom a pohlavnými orgánmi viditeľne väčšia ako pri samičkách. Okrem toho majú samčeky špicatejší zadoček. Pri pohlavne dospelých samčekoch (od 4. až 5. týždňa života) sa dajú zreteľne rozpoznať semenníky napravo i naľavo od ritného otvoru.
Aký druh škrečka si vyberiete?
Popri škrečkoch divokých foriem boli vyšľachtené rôzne formy so zvláštnym zafarbením, so strakatou či nápadne dlhou srsťou. Pre začiatočníkov sú ale vhodné menej náročné divoké formy škrečkov.
Škrečok zlatý - je najznámejším zástupcom škrečkov. Jeho latinský názov je Mesocricetus auratus. Pochádza zo Sírie. Existuje niekoľko plemien zlatých škrečkov, ktoré sa odlišujú vzhľadom a povahou. Jednofarebné plemeno, ako je napr. čierny škrečok, sa svojim správaním v podstate nelíši od svojich divoko zafarbených príbuzných. Väčšinou sú mierne a ľahko si zvyknú na človeka.
Škrečok strakatý. Trojfarebné strakaté škrečky sú považované za agresívne a na človeka si zvykajú len ťažko.
Škrečok ruský. Škrečky s čisto bielou srsťou alebo s tmavými škvrnami na nožičkách, ušiach alebo nose. Toto plemeno je považované za relatívne znášanlivé a nenáročné.
Škrečok saténový. Toto zvláštne plemeno so saténovo lesklou srsťou sa ľahko rozmnožuje. Na fotografii je medeno-zlatá forma a krémovo zafarbená forma. Povahou sa podobá dlhosrstému škrečkovi a relatívne dobre si privyká na človeka. Vďaka tomu sa tiež hodí do rúk začiatočníka.
Škrečok dlhosrstý. Tieto roztomilé škrečky sa považujú za veľmi dobrácke a mierne. Ich srsť však vyžaduje starostlivosť. Zvláštnym plemenom je škrečok angorský.
Strakatý škrečok. Dvojfarebné strakaté škrečky existujú v rôznych farebných kombináciách. Tento škrečok má bielu srsť s čiernymi škvrnami. Iné formy sú bielo-hnedé alebo sivo-čierne.
Menej známe sú trpasličie škrečky, ako napr. škrečok čínsky (Cricetulus griseus) a škrečok džungarský (Phodopus sungorus). Chováme ich rovnakým spôsobom ako ich väčších príbuzných. Platí však jedna z biologických zákonitostí - čím menšie je zviera, tým má kratší život - život trpasličích škrečkov je veľmi krátky.
Strakatý škrečok džungarský. Rôzne jednofarebné i viacfarebné formy boli vyšľachtené nielen u škrečka zlatého. Tento škrečok má biele brucho a sivý strakatý chrbátik. Zo všetkých druhov škrečkov si najlepšie zvykne na človeka.
Škrečok Campbellov. Tento druh býva často považovaný za škrečka džungarského kvôli sivej srsti, belavému brušku a pruhu na chrbte. U škrečka džungarského je však kontrast medzi farbami výraznejší. Pri správnom zaobchádzaní si na človeka ľahko zvykne a nie je taký agresívny ako sa o ňom občas hovorí.
Škrečok Roborovského. Väčšinou svetlohnedé až žlto sfarbené škrečky nemajú na chrbte čierny pruh a sú menšie. Dosahujú dĺžku len 9 cm a vážia len 25 g. Je veľmi obratný a náročný na chov. Preto sa nehodí pre deti a začiatočníkov.
Škrečok čínsky. Tento druh má podobné sfarbenie ako škrečok Campbellov a džungarský. Je ale podstatne dlhší a i celkovo väčší. Najlepším rozpoznávacím znamením je dlhý chvostík, ktorý svojou dĺžkou presahuje zadné nohy. Tieto škrečky potrebujú skúseného chovateľa. Sú veľmi šikovní lezci.
Ako škrečka získate?
V dobre zásobených špecializovaných obchodoch alebo oddeleniach veľkých obchodných domov sa dajú škrečky kúpiť takmer vždy. Tu je 5 rád ku kúpe škrečka.
1. Dobre informovaný predavač vám poradí, alebo kupujte škrečka so známym človekom, ktorý už má so škrečkami skúsenosti.
2. Je lepšie ak kupujete škrečka popoludní. V tejto dennej dobe sú zvieratká čulejšie, a tak si o nich urobíte lepšiu predstavu.
3. Vyberte si mladého škrečka vo veku 3 až 4 týždne. Mladšie zvieratá si skrotíte ľahšie ako staršie.
4. Všimnite si prípadné známky ochorenia.
5. Zoberte so sebou domov trochu materiálu, ktorým mal škrečok vystlané svoje hniezdo v klietke. Ľahšie si potom zvykne na novú klietku.
Ako škrečka správne vybrať?
Zdravý škrečok má hladkú, lesklú srsť, rovnomerný tvar tela v tvare valca, čistý ritný otvor, čisté oči bez výtoku a suchý nos. Mal by byť čulý. To však nemusí platiť pokiaľ sa práve prebudil z hlbokého spánku.
Chorý škrečok má našuchorenú, strapatú srsť bez lesku, vpadnuté boky, znečistený ritný otvor, zapálené oči a výtok z nosa. Ak okrem toho nestojí pevne na nožičkách, chveje sa, kýcha alebo chraptí, rozhodne ho nekupujte. Pokiaľ má zviera hnačku (zlepenú srsť okolo ritného otvoru), nekupujte ani žiadne iné zviera z tej istej klietky. Hnačka môže byť príznakom nákazlivého bakteriálneho alebo vírusového ochorenia.
Ako so škrečkom zaobchádzať?
Vhodné miesto pre škrečka
Škrečok potrebuje pokoj, aby mohol cez deň nerušene spať. Ideálna izbová teplota je 20 až 22 °C (bežná izbová teplota). Ak je teplota nižšia než 10 °C, upadne zviera do zimného spánku. Teplotu nižšiu než 0 °C škrečky len zriedkakedy prežijú. V prievane sa škrečok veľmi ľahko nachladí. Preto by klietka nikdy nemala stáť na zemi, ale pokiaľ možno vo výške stola. Škrečky zle znášajú slnko alebo príliš jasné svetlo. Tiež príliš suchý i príliš vlhký vzduch je pre škrečka nezdravý. Ideálna je relatívna vlhkosť vzduchu v rozmedzí od 40 do maximálne 50 %. To odpovedá aj vlhkosti, ktorá je príjemná človeku.
Nový domov
Škrečka v prepravnej nádobe prineste domov čo najrýchlejšie. Po príchode postavte prepravnú nádobu do klietky, otvorte ju a počkajte, kým škrečok zo škatule sám vylezie. Potom položte trochu materiálu, ktorý ste si priniesli so sebou z pôvodného škrečkovho domova, do jeho nového domčeka na spanie. Škrečok ucíti známy pach, čo mu signalizuje - toto je môj domov, moja postieľka. Na privítanie mu dajte trochu jeho obľúbenej potravy.
Opatrné privykanie
Škrečky sú z prepravy najprv vyplašené a zmätené, nájdu sa však aj také, ktorým tieto zmeny nespôsobujú žiadne problémy. Bežne však trvá asi týždeň, než si škrečok zvykne na svoj nový domov. Takto môžete škrečkovi pomôcť:
1. Spočiatku, keď si škrečok zvyká na nové prostredie, prikryte klietku svetlou šatkou. Tak bude mať škrečok absolútny pokoj, aby mohol dobre preskúmať svoju klietku.
2. Na začiatku sa obmedzte len na podávanie potravy a výmenu vody.
3. Taktiež zo začiatku v klietke nič nevymieňajte, aby sa škrečok skôr cítil ako doma.
4. Nedočkavé návštevy, ktoré si chcú vášho škrečka prezrieť odložte na neskoršiu dobu.
Ako škrečok zdomácnie
Po krátkej dobe, kedy sa škrečok väčšinou schováva vo svojom domčeku, začne za pomoci čuchu a hmatu skúmať okolie. Najprv skúmavo vetrí, očucháva okraje klietky a preskúmava celý priestor. Pritom za pomoci hmatových fúzikov skúma najbližšie okolie. Väčšinou ho najviac zaujímajú rohy klietky. Aby sa naozaj cítil ako doma, značkuje si svoj priestor vlastným pachom, a to tak, že vylučuje zvláštny sekrét zo žliaz umiestnených na bokoch. Pokiaľ by sme zanedbávali čistenie klietky, bude pach cítiť v celom byte. Väčšinou už prvú noc škrečok stavia hniezdo, v ktorom strávi prvú noc.
Ako škrečka skrotiť
Najdôležitejšie pre škrečka je, aby si mohol zvyknúť na vašu ruku a na váš telesný pach. Najvhodnejšia doba pre kontakt je večer, kedy býva najčulejší. Nebuďte ho, pokiaľ máte práve čas a chuť sa s ním pohrať. Aj keď sa škrečok prebudí sám od seba, potrebuje ešte pre seba chvíľku času. Chce v pokoji vyhľadať svoj kútik, ktorý používa ako záchod a tiež sa rád nakŕmi. Začnite sa mu teda venovať až po vykonaní tohto večerného rituálu. Čím pravidelnejšie sa so škrečkom zaoberáte, tým rýchlejšie si k vám získa dôveru. Po uplynutí jedného týždňa môžete začať nadväzovať so škrečkom priateľstvo. Úplne pokojne položte ruku na klietku, pritom rozprávajte a počkajte, až ju začne zvedavo oňuchávať. Podľa temperamentu to môže trvať tri až štyri dni. Potom ponúknite škrečkovi malú maškrtu, ktorú budete držať v ruke medzi palcom a ukazovákom. Maškrtu nepúšťajte hneď, ako si ju škrečok uchopí prednými labkami alebo zúbkami, inak s ňou rýchlo zmizne vo svojom domčeku. Takto bude maškrtu ohrýzať vo vašej prítomnosti. Zatiaľ čo škrečok bude ohrýzať maškrtu, môžete ho skúsiť jemne pohladiť pozdĺž boku. Nesiahajte mu znenazdania na telíčko zozadu alebo zhora, pretože to neskroteného škrečka vyľaká. Uchopujte škrečka opatrne. Nehlaďte škrečka príliš dlho a vytrvale. Po hraní so škrečkom si umyte ruky. Pokiaľ si na vás už trochu zvykol, môžete skúsiť ho opatrne zdvihnúť. To sa dá previesť rôznymi spôsobmi:
a) Jednou rukou uchopte škrečka zospodu a druhú položte hore tak, že vznikne teplý zatienený priestor. V ňom sa cítia príjemne hlavne mláďatká.
b) Spojte ruky tak, aby špičky ukazovákov ležali cez seba a palce vedľa seba. Touto strieškou škrečka obklopte. Ako náhle ho takto objímete, spojte i ostatné prsty.
c) Uchopte škrečka jednou rukou tak, aby palec a ukazovák ležali pod bruškom medzi prednými a zadnými nohami. Úchop musí byť pevný, ale bez akéhokoľvek tlaku.
d) Jednou rukou podržíte pred škrečkom malú nádobu, do ktorej sa zmestí. Väčšinou do tejto zaujímavej skrýše ihneď skočí a vy ho môžete pohodlne zdvihnúť. Táto metóda je najjednoduchšia a je vhodná hlavne pre neskúsených začiatočníkov.
Je nesprávne zdvíhať škrečka za zátylok. To strpia len mláďatká, ktoré takto prenáša ich matka. Dospelé jedince sa tomuto úchopu väčšinou bránia striekaním moču. Pokiaľ ste pri zachádzaní so škrečkom stále neistý, majte ruky, v ktorých držíte zvieratko, buď nad stolom alebo nad nejakou inou podložkou. Pokiaľ by sa vám škrečok vyšmykol z ruky, nič sa mu pri náhlom páde nestane.
Päť pravidiel pre uchopovanie škrečka
1. Nikdy škrečka nevytrhávajte z hlbokého spánku.
2. Nikdy ho príliš silno nestískajte, neštípte a nestláčajte.
3. Nechajte škrečka v pokoji, pokiaľ sa vyhýba vašej ruke, píska, alebo vrčí. Znamená to, že nechce byť rušený.
4. Nedotýkajte sa ho, keď si ľahne na chrbát a cerí zuby. Túto obrannú polohu zaujme vtedy, keď sa cíti ohrozený.
5. Pri oddeľovaní bojujúcich škrečkov si nasaďte kožené rukavice.
Ako vytvoriť škrečkovi život podľa jeho potrieb
Tak ako každé zviera potrebuje i škrečok voľnosť ku všetkým svojim činnostiam. Potrebuje dostatočne dbať o svoju hygienu, prijímať potravu, šplhať, behať a medzitým si vždy trošku zdriemne. Čím väčšiu voľnosť mu poskytnete, tým lepšie sa u vás bude cítiť.
Jednotvárnosť v klietke môžeme spestriť rôznymi spôsobmi:
1. Vetvičky na šplhanie meníme asi raz za týždeň. I nové pachy sú pre škrečka dôležitou zmenou.
2. Občas mu poskytneme na hlodanie vetvičky z vŕby, liesky alebo ovocných stromov.
3. Rolky z kartónu (napr. od toaletného papiera) môžeme tiež umiestniť to klietky. Škrečky nimi veľmi rady preliezajú.
4. Často prinášame škrečkovi zvonka hrsť listov alebo trávy. To mu poskytuje množstvo vzrušujúcich vôní.
5. Z tehál alebo iných nádob vytvoríme škrečkovi skrýšu, ktorá je pre neho vždy zaujímavá.
Čistota v klietke
Škrečky sú veľmi čistotné zvieratá a čistote prikladajú veľký význam. Vo svojej klietke si zriadia svoj vlastný záchodový kútik, a tiež sa často dôkladne čistia. Samozrejme však stolica a moč, rovnako ako zvyšky potravy začnú po určitom čase zapáchať. Čím častejšie sa budete starať o čistotu škrečkovej klietky, tým menej bude vo vašom byte cítiť, že chováte škrečka. Denne je treba vyčistiť záchodový kútik, raz za týždeň treba vyčistiť nádobku na kŕmenie, všetky hračky treba umyť teplou vodou, napájačku na vodu treba očistiť kefkou. Dvakrát za týždeň treba vymeniť podstielku. Raz za mesiac vymeníme hniezdo na spanie (malé množstvo pôvodného materiálu škrečkovi necháme), umyjeme mriežky na klietke a dno klietky.
Správna výživa
Škrečok nie je vyberavý a stačí mu len malé množstvo potravy. Čím bude potrava pestrejšia, tým bude škrečok spokojnejší. Vhodné krmivo je napríklad sušené krmivo, ako hotová obilninová zmes, oriešky nesolené, obilie - pšenica, ovos, kukurica, slnečnicové semienka, tekvicové semienka, ovsené vločky. Ďalej zelené krmivo - púpava, lúčna tráva, ďatelina, všetky druhy ovocia, zeleniny. Živé krmivo - múčne červy, bielkovinová potrava - mäso, tvaroh, jogurt. A taktiež ostatné doplnky - lúčne seno, vetvičky buku, javora, vŕby, liesky a ovocných stromov.
Nevhodným krmivom sú sladkosti, kapusta, cibuľa a pór, citrusové plody, kyslé ovocie, izbové rastliny, vetvičky ihličnanov, žĺtok, surová fazuľa, klíčky zemiakov, zelené časti zemiakových hľúz a rajčín, bolehlav, zlatý dážď, nakladaná alebo mrazená zelenina.
Desať dôležitých pravidiel pre kŕmenie:
1. Podávame rozmanitú potravu.
2. Kŕmenie a vodu podávame škrečkovi aj cez deň, teda aj počas jeho spánku. Škrečky majú rady malé prestávky pri spaní s menším kŕmením.
3. Podávame len čerstvé a kvalitné krmivo.
4. Pravidelne podávame vitamínové kvapky pre malé hlodavce, ktoré nakvapkáme na múčneho červa alebo do jogurtu.
5. Zelené krmivo netrháme pri ceste (výfukové splodiny), ani na lúkach, kde chodí veľa psov (baktérie z moču a výkalov psov) ani na okraji poľnohospodársky využívaných plôch (pesticídy).
6. Kupovanú zeleninu, šalát a ovocie pred podávaní umyjeme v čistej vode a necháme oschnúť.
7. Škrečky nekŕmime varenými alebo pečenými potravinami.
8. Vyvarujeme sa náhlym zmenám pri kŕmení.
9. Podávame len malé kúsky potravy, inak sa potrava zbytočne pokazí.
10. Všetky potraviny by mali mať izbovú teplotu.
Keď škrečok ochorie
Prvé príznaky choroby
Ak sa budete so škrečkom denne zaoberať, nemôžete si nevšimnúť, že sa zviera náhle zmení, teda zrazu nešplhá, nežerie, alebo sa zdá stále unavené. Ako náhle sa tieto zmeny u škrečka prejavia, mali by ste ísť ihneď k veterinárnemu lekárovi.
Nachladenie
To, že sa škrečok nachladil poznáte z jeho apatického správania. Slzia mu oči, tečie mu z nosa, kýcha a nemá taký záujem o potravu ako obvykle. Príčiny nachladnutia sú rôzne - prievan, stres, nedostatok potravy. V takom prípade postavte klietku na teplé miesto (21 až 23°C). Pokiaľ po tomto opatrení stále ešte nežerie, mali by ste sa poradiť s veterinárnym lekárom.
Hnačka
Mäkká až tekutá stolica je často reakciou na chybnú starostlivosť, napríklad nevhodnou potravou, príliš teplým alebo vlhkým prostredím, špinavou vodou na pitie alebo akékoľvek jednostranné kŕmenie. V takomto prípade vynechajte zelené krmivo, ovocie a inú potravu s vysokým obsahom tekutín. Kŕmte škrečka len obilím, kvalitným senom, a pripravte mu harmančekový čaj alebo veľmi slabý čierny čaj bez cukru. Ak nepije sám, podávajte mu tekutiny injekčnou striekačkou. Pokiaľ po jednom dni nedôjde k zlepšeniu, zájdite s ním k veterinárnemu lekárovi.
Napadnutie roztočmi alebo plesňou
Škrečok sa často škriabe a je nepokojný. Srsť môže byť naježená a dokonca vypadávať. Pokiaľ je koža na týchto miestach červená alebo strupovitá, znamená to napadnutie svrabom alebo plesňou. Podržte škrečka nad bielym papierom a prečešte mu srsť. Pri napadnutí roztočom vypadnú parazity na papier. Pleseň žiadnu stopu nezanechá. Príčinou môžu byť zlé životné podmienky, nedostatočná imunita, ale tiež prehnaná čistota môže škrečkovi brániť vo vytvorení obranyschopnosti. V každom prípade treba navštíviť veterinárneho lekára.
Mokrý chvost
Toto ochorenie sa objavuje väčšinou u mladších zvierat. Škrečky majú mokrú ritnú oblasť, hnačku a chudnú. Ihneď vyhľadajte veterinárneho lekára. Príčiny sú rovnaké ako u hnačky. Pridáva sa k nim stres mladého škrečka spôsobený oddelením od matky alebo zmenou majiteľa.
Problémy s lícnymi vakmi
Ak škrečok dostáva sladkosti, škodí to jeho žalúdku, ale aj lícnym vakom, v ktorých môže dôjsť k ich zalepeniu. Škrečok sa potom neustále snaží ich vyprázdniť. Treba vyhľadať veterinárneho lekára, inak môže vo vakoch dôjsť k zápalu a vzniku abscesu.
Keď má škrečok mláďatká
Priemerný chovateľ môže ťažko vytvoriť veľkochov. Ak sa raz rozhodnete mať mláďatká a zaobstaráte si párik, dobre si najprv všetko rozmyslite. Akonáhle raz dáte párik k sebe, budete mať veľmi rýchlo mnoho mláďat.
Ochota k páreniu
Samičky sú schopné sa páriť len každý piaty alebo šiesty deň. V iné dni sú agresívne a samčekov hryzú. Vašou úlohou je, aby ste vo chvíli, keď dáte párik k sebe, boli stále pripravený a vyzbrojený rukavicou. V prípade nutnosti zasiahnite a samčeka od samičky odneste. Nebuďte prekvapený, pokiaľ to na prvýkrát nevyjde, skúste to znova ďalší večer, ideálne medzi 20. a 23. hodinou. Samičku dajte do klietky k samčekovi, nie naopak. Samička by bola ešte agresívnejšia. Dorozumievanie partnerov sa deje pachovými signálmi. Ak je samička privedená k samčekovi, oznámi to sekrétom vylučovaným z pohlavných orgánov, ktoré pritisne pevne na zem. Pach tohto sekrétu je rôzny, záleží na tom, či je samička v ruji, alebo nie. Samček tomuto znameniu ihneď porozumie. Pokiaľ zistí, že situácia je priaznivá, začne sa o samičku uchádzať. Olizuje jej hlavu a uši, strká do nej nosom a hladí ju. Potom si obaja ľahnú na chrbát a nechajú si od partnera očuchávať brucho a genitálie. Medzitým samička stále odbieha, akoby chcela predohru k páreniu čo najviac preťahovať. Nakoniec sa samček pokúsi nosom strčiť do zadočku samičky tak, aby zostala strnule stáť s pretiahnutým chrbtom. Po párení stuhnutosť pominie a samička vyzýva samčeka k ďalšej aktivite. Tento postup sa niekoľkokrát opakuje, dokiaľ samička samčeka neodmieta. Ako náhle ho odmietne, musíte ich od seba oddeliť.
Či je samička gravidná zistíte tak, že si viac zhromažďuje zásoby, hrabe v hniezde a usilovne vynáša materiál z hniezda a zasa späť. Zjavne sa snaží všetko nanovo a mäkko vystlať. Dva dni pred pôrodom ešte raz vymeňte podstielku (nie však hniezdo). Počas pôrodu a krátko po ňom matka nesmie byť vyrušovaná. To, že samička porodila poznáte podľa toho, že dlhšiu dobu nevyliezla z hniezda. Ak sa dobre započúvate, môžete z hniezda počuť jemné pípanie mláďat.
Kanibalizmus u malých cicavcov nie je vôbec žiadna zvláštnosť. Vo voľnej prírode sa to stáva hlavne vtedy, pokiaľ na malom priestore žije príliš mnoho zvierat rovnakého druhu. Príroda sa tak stará o to, aby pre všetky zvieratá zostalo dosť voľného priestoru a potravy.
Kanibalizmus, ktorý sa vyskytne u zvierat žijúcich v starostlivosti človeka, môže mať tieto príčiny:
1. Príliš časté využívanie k chovu. Medzi dvoma vrhmi by malo uplynúť asi šesť týždňov a jedna samička by mala mať mláďatá maximálne šesť krát.
2. Nedostatok bielkovín. Dochádza k nemu vtedy, pokiaľ samička v období gravidity dostávala príliš málo bielkovín alebo pokiaľ je príliš mladá. Mladé samičky, u ktorých nie je dokončený ich vlastný telesný vývoj, potrebujú veľké množstvo bielkovín.
3. Mŕtvo narodené alebo oslabené mláďatá. Keď matka zbavuje mláďa pupočnej šnúry, zožerie ju až k vyústeniu u jeho telíčka. Má v sebe vrodenú zábranu, ktorá ju zabrzdí tesne pri telíčku mláďaťa. Za normálnych okolností mláďa pri tom protestuje a kričí. To vyvolá u matky mechanizmus zábrany. Ak je mláďa oslabené alebo mŕtve a nekričí, žerie matka jednoducho ďalej.
4. Zmeny prostredia. Nervózne a bojazlivé matky zožerú svoje mláďatá aj týždeň po narodení, ak sú rušené. Zachádzajte s matkou preto veľmi opatrne a v klietke nič nemeňte kým nie sú mláďatá aspoň týždeň staré s výnimkou podstielky v rohu klietky určenom k vylučovaniu moču. Materiál v hniezde sa môže meniť až po odstavení mláďat, teda najskôr za tri až štyri týždne.
Každý večer krátko skontrolujte hniezdo, či je v ňom všetko v poriadku - mŕtve mláďatá treba ihneď odstrániť bez prítomnosti matky. Nikdy nesiahajte do hniezda holými rukami. Neznámy pach, ktorý by ste tam vniesli by samičku rozrušil. Najlepšie je použiť malú vetvičku samičke známu.
Prehľad údajov o chove
Pohlavná dospelosť: 5. až 6. týždeň života.
Dĺžka pohlavného cyklu: 5 - 6 dní.
Vek vhodný na zaradenie do reprodukcie: škrečok zlatý ♀ 8. až 9. týždeň života, ♂ 12. až 13. týždeň života, trpasličí škrečok 3. až 4. mesiac života.
Dĺžka gravidity: škrečok zlatý 16 až 18 dní, trpasličí škrečok 19 až 22 dní.
Počet mláďat vo vrhu: škrečok zlatý 6 -10, trpasličí škrečok 5 - 6 mláďat.
Počet strukov: 7 - 11 párov.
Dĺžka dojčenia: 15 - 21 dní.
Odstav mláďat: 21. deň.
Zvláštne správanie škrečkov
Váš vzťah so škrečkom môžu narúšať nielen choroba, ale tiež jeho zvláštne prejavy správania.
Stereotypné správanie
Keď zvieratá bez zjavného cieľa robia opakovane to isté, hovoríme o stereotypoch. Existujú napríklad škrečky, ktoré bez prestania ohlodávajú drôty svojej klietky. Iní zase stále behajú po rovnakej dráhe, väčšinou pozdĺž niektorej steny svojej klietky. Ďalší zase bez prerušenia vyskakujú v rohu klietky do výšky - nápadné správanie, ktoré sa objavuje hlavne pri chove v sklenených teráriách. Príčinou takéhoto stereotypného správania je nepostačujúce, väčšinou príliš fádne chovateľské zariadenie a prostredie vôbec. Takémuto správaniu môžete predchádzať voľbou vhodnej klietky a dostatkom zariadenia s možnosťou zábavy, ktoré škrečkovi poskytnete. Ak sa takéto správanie u vášho škrečka už objavilo, môžete ho to odnaučiť len veľmi ťažko, väčšinou vôbec.
Škrečok je veľmi plachý
Ak škrečok vôbec nevychádza zo svojho domčeka, môže to mať rôzne dôvody. Ak je zviera u vás ešte nové a mladé, nie je dôvod k obavám. Doprajte mu trocha času a nikdy ho k ničomu nenúťte. Ak sa ale škrečok predtým správal normálne, môže byť chorý. V takomto prípade skontrolujte jeho vzhľad a hmotnosť. Ak neobjavíte žiadne príznaky ochorenia, zostáva jediná možnosť - váš škrečok z nejakého dôvodu trpí trvalým stresom. Rušili ste ho vy alebo niekto iný počas denného spánku? Alebo s ním nezachádzate opatrne? Hlavne malé deti sú často netrpezlivé a od nového škrečka očakávajú veľa. Vysvetlite im, že si škrečok musí na svojich majiteľov pomaly a opatrne zvykať.
Škrečok hryzie
Aj keď škrečky po ruke chňapnú len výnimočne, môže sa stať, že vás škrečok uhryzne. Môže k tomu napríklad dôjsť, keď ho zle uchopíte. Ak škrečok dôveru vôbec nezíska a stále sa pokúša vás uhryznúť, pravdepodobne je problém v nedostatku trpezlivosti. Tu pomôže opäť jedine metóda opatrného zbližovania škrečka a človeka.
Ing. Jiřina Zemanová, PhD.
SPU v Nitre
e-mail: cipko26@gmail.com
