Holuby | Východoslovenský kotrmeliak
Východoslovenský kotrmeliak

Východoslovenský kotrmeliak je podľa dátumu uznania veľmi mladé plemeno. Bolo uznané až po dlhoročných peripetiach 9. novembra 2001 na Krajskej výstave v Košiciach. Ide o plemeno orientálneho typu. Na území Slovenska sa chovali tieto holuby, podľa informácií starších chovateľov, už asi 150 rokov pod názvom orientálny kotrmeliak pančuškatý.

V oblasti Košíc boli tieto holuby nazývané „pergö“ a najznámejšími chovateľmi boli bratia Farkašovci, školník Ranspek, Gejza Rolinger, Ivan Smolík, Ján Geci, Jozef Kateržábek a iní. V Prešove a okolí ich nazývali „pergov“ a medzi najznámejších chovateľov patrili MUDr. Klein, Garbár, Dalion a v Poprade Slaninka. Tieto názvy boli odvodené z maďarského označenia pre kotrmelec.

Veľmi silná základňa bola na území východného Slovenska. Išlo o výkonné plemeno kotrmeliakov, pričom jeho exteriéru sa neprikladal veľký význam. Zdvihnutý chvost do výšky ramien, krídla nesené pod chvostom tesne nad zemou a jedinou perovou ozdobou boli pančušky. Hlavný dôraz sa kládol na výkon. Vyžadovalo sa od neho kotrmelcovanie v „šnúre“ v počte 5 až 10 kotrmelcov. Nevyžadovalo sa lietanie v kŕdli, ale lietanie po celej oblohe ako „roj komárov“. Akrobatické vlastnosti sú silne geneticky zakódované, preto sa stáva, že sa vyliahnu dobre kotrmelcujúce holuby aj po nekotrmelcujúcich rodičoch. Do 80. rokov 20. storočia existovali v okolí Prešova a Košíc početné kŕdle týchto kotrmeliakov, ktoré po vyplašení vyleteli a predvádzali ohromnú akrobaciu. Kotrmelcovali v šnúrach 20, 30 i viac metrov a tak sa stávalo, že niektoré sa zabili pádom o zem. Výkonný kŕdeľ orientálakov bol osobnou prestížou medzi chovateľmi. Neorganizovali sa síce žiadne preteky, ale zvyčajne v lete v nedeľu popoludní za dobrého počasia sa chovatelia navštevovali a chválili sa výkonmi svojich holubov. Vlastniť akrobatické holuby bolo osobnou prestížou. Išlo o holuby pokojnej povahy, ochotné i dlho lietať, ľahko odchovávali holúbätá i v ťažkých podmienkach. Mali vynikajúci orientačný zmysel a tak bolo pomerne ťažké získané dospelé holuby usídliť. Chovali sa v rozličných farbách, ale tieto pre chovateľov neboli podstatné. Prvoradý bol akrobatický výkon. Zvlášť cenné boli trojfarebné, ktoré sa dali odchovať len po trojfarebnom samcovi a samici vo farbe zvanej „čore“, čo je rozriedená čiernomodrá farba. Potomstvo po oboch trojfarebných rodičoch bolo zvyčajne slepé a uhynulo po niekoľkých dňoch.

Výstavníckou činnosťou sa čoraz viac propagovali na našom území iné, dovezené plemená holubov. Sťahovaním sa do miest a prirodzeným úbytkom sa znižovali stavy chovateľov, modernizácia života a chovateľstva viedla chov holubov viac voliérovým spôsobom a tým klesal počet výkonných kŕdľov. Holuby chované voliérovým spôsobom strácajú schopnosť kotrmelcovania, čo sa najmarkantnejšie prejavilo u komárňanského kotrmeliaka. Okrem toho len tréningom zistíme športovú hodnotu holuba. Toto viedlo k poklesu početných stavov výkonných kotrmeliakov.

Ďalším a azda najväčším „klincom do rakvy“ tohto kotrmeliaka bolo, že krajinou pôvodu orientálneho kotrmeliaka bolo určené Nemecko, ktoré vydalo štandard, kde pančuškatá forma nebola povolená. Tento štandard prevzala aj EÚ. Z tohto dôvodu sa náš výkonný kotrmeliak v 90. rokoch minulého storočia neposudzoval na medzinárodných a vo veľmi krátkej dobe ani na našich výstavách a tak ho jednotliví chovatelia prestali chovať.

V tom čase viacerí chovatelia z východného Slovenska, a to Imrich konkoľ, Jozef Karabáš, Milan Leško, Pavol Dzureň a iní, prišli s myšlienkou uznať ho ako samostatné plemeno výkonných kotrmeliakov. Šlo to veľmi ťažko, najmä pre exteriérovú nejednotnosť vystavovaných jedincov. Cieľavedomou prácou sa podarilo zjednotiť exteriér a na Krajskej výstave v Košiciach dňa 9. 11. 2001 bolo toto plemeno uznané.

V súčasnosti sa východoslovenský kotrmeliak chová na Slovensku vo viacerých chovoch, najviac vo východoslovenskom regióne. Založením Klubu chovateľov východoslovenských kotrmelilakov so sídlom v Prešove sa zlepšila spolupráca chovateľov. Podarilo sa vypracovať aj pretekárske podmienky a odvtedy sa s východoslovenskými kotrmeliakmi pravidelne súťaží.

Je to všestranné, výkonné, akrobatické plemeno a tak jeho exteriér je pri hodnotení holuba druhoradý. Je schopný lietať viac než hodinu s pravidelnou, veľmi pestrou akrobaciou. Okrem kotrmelcov dozadu predvádza náhle zmeny smeru letu, otočenia okolo jedného krídla, premety cez krídlo, točenie vo vodorovnom a zvislom smere, padanie „po chvoste“ a mnohé iné. Veľkosťou je ako holub poľný, skôr drobnejší. Okrem drobných pančušiek, ktoré nedosahujú na pazúriky, nemá žiadne perové ozdoby. Hlava je primeraná veľkosti holuba s nižším a užším čelom, s naznačenou plôškou na temene. Krk je štíhlejší, plynulo hrubne a prechádza do pŕs a chrbta. Chrbát je pretiahnutý s miernym sklonom, prsia dobre osvalené. Chvost je zložený zo 14 až 18 kormidlových pier, ktoré sú široké, uložené v pevne uzatvorenom miernom oblúku, pričom krajné tri perá môžu byť uložené voľnejšie. Šírka chvosta je rovnaká ako šírka ramien. Chvost je zdvihnutý, pričom jeho koniec je mierne nad ramenami. Letky sú nesené pod chvostom, nad zemou.

Východoslovenský kotrmeliak pôsobí dojmom holuba živej povahy, reagujúceho na okolie, hrdo sa nesúceho. Nemá chuť samostatne bez vyplašenia lietať. Inak má vlastnosti ako pôvodný „orientálak“. Chová sa v nespočetných množstvách farieb a kresieb. Veľmi často aj vo farbách, ktoré nie sú opísané. Nie je náročný na priestor, kŕmenie, ošetrovanie a celkovú starostlivosť. S odchovom mláďat nie sú starosti, len niektoré holuby ťažšie znášajú časté zásahy do hniezda. V odchove sa vyskytujú mláďatá, ktoré lietajú vytrvalo i menej vytrvalo, s častou i zriedkavejšou akrobaciou, podobne ako pri všetkých roleroch. Pravidelným tréningom sa však výkony rýchlo zlepšujú. Taktiež sa pravidelným tréningom vedia zorganizovať do uceleného kŕdľa a v tomto lietajú počas celého trvania letu.

Dôležité je, aby sa zostava trénovaného kŕdľa menila čo najmenej. Výletky je potrebné pri tréningu sledovať a nevhodné vyradiť. Ide o tie, ktoré nemajú ochotu lietať, lietajú nízko, sú nervózne, nekotrmelcujú po 5. mesiaci veku, odpájajú sa od kŕdľa, ako aj tie, ktoré rušia kŕdeľ ako taký. Cenné sú tie, ktoré po akrobacii sa snažia a doletia kŕdeľ v čo najkratšom čase. Táto vlastnosť viacerým východoslovenským kotrmeliakom chýba. Správne trénované holuby sa chovateľovi odmenia výbornými výkonmi.

Treba si uvedomiť, že chov východoslovenských kotrmeliakov poskytuje veľa radosti a potešenia tak začiatočníkom ako aj náročným chovateľom. Vyšľachtiť a vycičiť kŕdeľ vynikajúcich pretekárov si vyžaduje veľa práce a chovateľského umenia, čo však s týmto plemenom dokázali už chovatelia v minulom storočí. Stojí zato pustiť sa do práce. V tejto činnosti je nápomocný aj Klub chovateľov východoslovenských kotrmeliakov so sídlom v Prešove, ktorý pracuje na dobrej úrovni. Každoročne organizuje špeciálku, ktorá sa tohto roku uskutoční v dňoch 13. a 14. októbra 2007 pri Prešovskej výstave drobných zvierat. Organizujú sa preteky vo výkone a schôdzková činnosť je tiež na dobrej úrovni s praktickými príspevkami od najlepších chovateľov.

MVDr. Jozef Tirpák

Prešov