Teráriové zvieratá | VÝŽIVA SUCHOZEMSKÝCH KORYTNAČIEK
VÝŽIVA SUCHOZEMSKÝCH KORYTNAČIEK

                                                                                                                                                                                                                             Vložené 07.03.2020

Suchozemské korytnačky sú prevažne bylinožravce, bielkoviny živočíšneho pôvodu sú pre korytnačky vo voľnej prírode len ťažko dostupné. Výnimkou sú niektoré druhy rodu Chelonoidis a Kinixys. Suchozemské korytnačky sú zvieratá s veľmi efektívnym metabolizmom, schopné prosperovať aj v oblastiach, kde ponuka potravy je na prvý pohľad veľmi chudobná a obmedzená. Celý ich metabolizmus a tráviaca sústava je dlhoročným vývojom prispôsobená k prijímaniu a tráveniu na živiny chudobnej, na vlákninu a iné balastné látky naopak bohatej potravy. Mylnou informáciou je, že korytnačky potrebujú živočíšne bielkoviny na rast panciera.


Korytnačka lúčová s obľubou prijíma listy opuncie.


Korytnačky nemajú zuby, ich jazyk je plochý a mäsitý. Okraje ústnej dutiny sú rohovinové, tvrdé a pevné a z toho dôvodu dokážu prijímať aj tvrdé dužinaté druhy krmiva. Tráviaca sústava korytnačiek je dlhá a prispôsobená fermentácii v slepom a hrubom čreve. Žalúdok majú jednoduchý, slepé a hrubé črevo mohutné. Dĺžka prechodu krmiva tráviacim traktom korytnačiek predstavuje od niekoľko dní až po niekoľko týždňov.

Táto dĺžka je závislá od zloženia kŕmnej dávky. Efektivita trávenia je v porovnaní s cicavcami nižšia, čo je spôsobené menej dokonalým členením sliznice čriev a ektotermným spôsobom života. Korytnačky prežívajú časti dní pri teplotách obmedzujúcich optimálny fyziologický proces trávenia. Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že vyššie teploty podporujú u korytnačiek príjem krmiva, urýchľujú dĺžku prechodu natráveniny tráviacim traktom, stimulujú štiepenie cukrov a zvyšujú príjem glukózy. Základnou podmienkou správnej výživy korytnačiek je predovšetkým pestrosť predkladanej potravy, pričom takmer 80 - 90 % predkladanej potravy by malo u väčšiny druhov korytnačiek tvoriť zelené kŕmenie. Vo voľnej prírode dospelé jedince takmer denne prechádzajú svoje teritórium (u niektorých druhov to je aj niekoľko hektárov) a vyberajú si vhodnú a pestrú potravu sami. V umelých podmienkach si krmivá vieme zabezpečiť viacerými spôsobmi (zber, pestovanie, sušenie, nákup a pod.). Strava v zajatí by mala zodpovedať dostupnosti krmiva z hľadiska kvality a nutričnej hodnoty vo voľnej prírode. Prehnaný prísun energetiky bohatších rastlín alebo dokonca kultúrnych plodín môže spôsobovať u veľkých druhov korytnačiek prudký a nesprávny rast panciera, zažívacie problémy, nedostatok vápnika a vitamínov a v extrémnych prípadoch môže byť aj prvotnou príčinou úhynu zvieraťa.

Pre väčšinu druhov je voda v ich prirodzenom prostredí počas niekoľkých mesiacov vzácna, konečného produktu metabolizmu bielkovín sa zbavujú vo forme kyseliny močovej, ktorá je vo vode nerozpustná a preto ich organizmus nestráca žiadnu vodu. Táto asimilácia je mimoriadne efektívna pokiaľ nie je v krmive obsiahnutých priveľa bielkovín. Príliš veľké množstvo kyseliny močovej nie je ich organizmus schopný vylúčiť. Vysoká koncentrácia spôsobuje zaťaženie organizmu, obličky a môže spôsobiť aj úhyn zvieraťa. Z tohto dôvodu je potrebné predkladať vhodné krmivo s nízkym obsahom cukrov a bielkovín, naopak s vysokým obsahom vlákniny. Pokiaľ predkladáme pestrú a vhodnú stravu, tak korytnačke zabezpečujeme dostatočný prísun minerálov a vitamínov. V letnom období predkladáme púpavu lekársku (listy aj kvety), mlieč zelinný (listy aj kvety), ďatelinu, skorocel, hviezdicu prostrednú, čakanku obyčajnú, bodliaky a všetky druhy tráv. Korytnačky pri predkladaní potravy preferujú kvety pred ostatnými časťami rastliny. Ďatelinoviny sú vhodné pre svoj vysoký obsah vápnika a taktiež aj ideálny pomer Ca:P.

V zimnom období môžeme kŕmiť senom, sušenými listami bylín a ovocných drevín, rôznymi druhmi čerstvých tráv a bylín, prípadne kupovanou listovou zeleninou (čínska kapusta, rukola, polníček, ľadový šalát, rímsky šalát, čakanka). Ako vhodné krmivo v zimnom období sa dá používať zdužnatená časť rozchodníka, prípadne skalné ruže, ktoré majú výborný pomer vápnika ku fosforu. Zvyšná zložka letnej aj zimnej kŕmnej dávky je tvorená rôznymi kvetmi (napr. ibištek, púpava, ďatelina a pod.), zeleninou (napr. mrkva) a ovocím (napr. jablká, hrušky, melón, hrozno, broskyne, marhule, jahody a pod.).

 

Mladé suchozemské korytnačky kŕmime liistami púpavy.


Rastúce mladé jedince ako aj samice v čase produkcie znášok vyžadujú vysoký prísun vápnika a ten môžeme dopĺňať vo forme minerálnych premixov v prášku priamo na predkladanú potravu alebo vo forme sépiovej kosti, ktorá slúži  aj na obrusovanie rohovinových čeľustí. Ako doplnok na spestrenie kŕmnej dávky môžeme v menšej miere podávať aj granulované krmivá, neodporúčame to však využívať ako hlavný zdroj kŕmnej dávky. Existuje niekoľko druhov rastlín, ktoré sa veľakrát vo väčšom množstve skrmujú a pritom obsahujú vo svojich tkanivách kyseliny – šťaveľovú, citrónovú a ich soli (napr. štiav, horčiak, rebarbora, rajčiak, špenát, repa, slivky, višne). Pravidelným skrmovaním týchto druhov by sme mohli závažne ohroziť zdravie zvierat. Kyseliny sa viažu prednostne s iónmi Ca++, čím vznikajú zlúčeniny ako citrát alebo šťaveľan vápenatý, ktoré sú následne ako nepotrebné splodiny z organizmu vylučované. V horšom prípade kryštalizujú pri zhusťovaní moču v mechúre alebo v obličkách a spôsobujú vznik a narastanie oxalátových močových kameňov alebo piesku. Vylučovanie týchto pevných látok z tela je bolestivé. Ďalším z negatívnych dopadov je vylučovanie vápenatých iónov z krvi, ktoré si organizmus samozrejme nahradzuje uvoľňovaním vápnika z rezerv, najprv z mäkkých tkanív a neskôr z kostí. Pri dlhotrvajúcom stave dochádza u mladých zvierat až k osteodystrofii a rachitíde, u dospelých zvierat potom k osteomalácii.

 
     

 Na spestrenie kŕmnej dávky môžeme predkladať               V zimných mesiacoch môžeme využívať ako zdroj
 kvety ibišteka.                                                                      krmiva kuračku – hviezdicu prostrednú.   



Príjem tekutín je priamo závislý od štruktúry krmiva, pričom jedince kŕmené šťavnatou potravou aj v zimných mesiacoch pijú vodu menej ako jedince, ktorým sa v zimnom období predkladá väčšie množstvo sušeného krmiva. Menšie jedince sú háklivejšie na suché prostredie a nedostatok vody, pričom dehydratácia môže mať vo veľa prípadoch fatálne následky. Voda musí byť zdravotne nezávadná a čistá. Z pozorovaní našich chovaných druhov treba povedať, že väčšina jedincov prijíma vodu z mlák, ktoré vznikajú vnútri pri rosení a vonku buď pri daždi alebo pri rosení. Treba poznamenať, že všetky nami chované druhy počas letných daždivých dní vyliezajú von aj v noci a prijímajú vodu aj v neskorých hodinách. Napríklad naša najväčšia samica korytnačky leopardej (Stigmochelys pardalis) počas letných mesiacov keď prijíma čerstvú trávu vo forme spásania neprijíma tekutiny a tesne pred znáškou (často krát ráno pred samotným aktom) vypije aj niekoľko litrov vody. Túto vodu však následne využije ako „zmäkčovač“ terénu. Naopak zase, korytnačky lúčové (Astrochelys radiata) zbožňujú vodu vo forme rosenia, príp. dažďa, pričom sú schopné prijímať vodu z mlák každý deň. Napríklad samcom korytnačiek zelenkastých (Testudo hermanni) zase počas alebo tesne po daždi, hneď ako je cítiť vo vzduchu ochladenie z vysokých letných teplôt, chutí akt párenia. 

Treba povedať, že najčastejšie spôsobuje trvalé poškodenia a úhyny zvierat v ľudskej starostlivosti nesprávna výživa v kombinácii s nekvalitnými mikroklimatickými podmienkami pre chov určitého druhu. Z toho dôvodu je dôležité vedieť ako chovať a čím kŕmiť chované zvieratá. Korytnačky sú fascinujúce živočíchy a každému záujemcovi o chov týchto zvierat radíme, aby si pred zaobstaraním akéhokoľvek druhu naštudoval čo najviac dostupných informácií od overených autorov a publikácií.

Kirchner, Róbert – Kirchnerová, Soňa
kirchnerrobert@yahoo.com    

nasledujte nás