Ján Rafay ZÁKLADY CHOVU KRÁLIKOV I.

Vložené 21.08.2020
                                                                                           ÚVOD

'Nepochopiteľný  odpor,  ktorý  sa  javil  vo všeobecnosti voči chovaniu  a zužitkovaniu  domácich králikov,  je na  ústupe. Že chov  králikov  nie  je  tak  rozšírený,  ako chov hydiny, hoci králik je množivý,  zdravý a rýchlo rastie, popri  tom je veľmi skromný, jeho mäso  je výdatné, záživné a chutné,  jedine to je na príčine, že  chýbajú u nás chovatelia, ktorí  by boli vzorom na tomto poli. Som presvedčený, že keby sa našli v jednotlivých obciach  a mestách  takí chovatelia,  ktorí by  vedeli moderne, t.j.   odborne  chovať   králiky,  ktorí   by  králičie   mäso zužitkovali v domácnosti i na  trhu, ich kožušinu by upotrebili na svoje šaty a za ozdobu, slovom, dobrým príkladom by slúžili, rozhodne by  sa našli chovatelia, ktorí  by ich napodobňovali' (E.   Hreblay:  Chov   králikov.  Hospodárska   knižnica  SOS, Bratislava, 1928).

Moderná králikáreň. 

Králik domáci patrí medzi zvieratá, ktoré si našli obľubu medzi našimi  chovateľmi už  začiatkom tohto  storočia a  ich chov je v súčasnosti   rozšírený  skoro   po  celom   území  Slovenska. Králikárstvo  má teda  na Slovensku  dlhoročnú tradíciu,  ktorú väčšinou   zakladali   a   v   súčasnosti  udržiavajú  záujmoví chovatelia.  Postupný rozvoj  chovu králikov  vo všetkých  jeho formách možno pripísať vhodným biologickým vlastnostiam králika z hľadiska chovu a kvality jeho produktov. Úspešnosť chovu najviac ovplyvňuje vysoká plodnosť, ktorá spolu s intenzívnym   rastom  králikov   vytvára   predpoklady pre viacúčelové  využitie  králikov  v   produkcii  i  v záujmovej oblasti. 

Krátky  generačný  interval  charakterizovaný časovým úsekom od narodenia po schopnosť rozmnožovaním vytvárať ďalšie potomstvo,  je zasa  vhodnou  vlastnosťou z hľadiska experimentálneho využitia králikov pri genetických experimentoch  a  v  plemenárskych  postupoch.  Veľká genetická variabilita v exteriérových znakoch  a vlastnostiach je zdrojom šľachtiteľskej práce chovateľov  zameriavajúcich sa na športové (výstavné) využitie králikov. Jednoduchá manipulácia s králikmi je umožnená ich ideálnou živou hmotnosťou v dospelosti (od 1 do 8 kg) a pokojným typom správania sa.

Pohľad do vnútra. 

Chemická skladba svaloviny králika ako potravinovej suroviny zodpovedá zásadám racionálneho   stravovania.   Mäso   králika   okrem  typických chuťových    vlastností   sa    vyznačuje   vysokým    podielom stráviteľných bielkovín, nízkym obsahom tuku a cholesterolu ako aj   nízkym    obsahom   energie.   Osadenie    slepého   čreva mikroorganizmami,  ktoré sú  schopné štiepiť  vlákninu umožňuje králikovi  podstatne efektívnejšie  využitie objemového  krmiva v porovnaní   s  niektorými   typickými  neprežúvavcami (napr. ošípaná, hydina).

Významnejšie  spoločenské prínosy  vyplývajúce z  rozvoja chovu králikov,  či už  v  jeho  extenzívnej alebo  intenzívnej forme možno zhrnúť do niekoľkých oblastí:

a) samozásobenie králičím mäsom v rodinách chovateľov;

b)  vedľajšie   príjmy   z   predaja   nadprodukcie   králikov v drobnochovateľských podmienkach;

c)  efektívne  využitie  rastlinných  zvyškov a potravinárskych odpadov z domácnosti;

d) viacúčelovosť  produkcie  (mäso, koža, angorská srsť, hnoj);

e)  možnosti ekonomicky  úspešného podnikania  formou farmového chovu brojlerových králikov;

f)  zdravotné  dôvody  zvyšovania  ponuky  králičieho  mäsa  na domácom trhu;

g)  športové  králikárstvo  ako  záujmové  odvetvie  je zdrojom zábavy, odbornej  sebarealizácie a účelného  využívania voľného času;

h) mnohoúčelové využitie králika  v medicíne a farmakológii ako laboratórneho zvieraťa.

Chovy králikov  možno podľa veľkosti  rozdeliť na tri  základné skupiny:

a) malé   chovy   s priemerným   počtom  samíc 1  -  5  ks;

b)  stredné chovy  s priemerným  počtom samíc  6 - 30 ks samíc v reprodukcii;

c) veľké chovy s počtom samíc základného stáda viac ako 30 ks.

                                                                                             Pohľady do inej králikárne.                                                              

Podľa intenzity produkcie v našej krajine existujú:

a) extenzívne  chovy s klasickými  technológiami na podstielke, kŕmením  založenom  na  základe   objemového  krmiva  a nízkou reprodukciou (2  - 3 vrhy  za rok na  jednu samicu). Genotypová skladba v  extenzívnych chovoch pozostáva  buď z viacplemenných krížencov  bez preukázateľného  pôvodu alebo  naopak, jedná  sa o registrované chovy členov  SZCH. Stanovené pozície plemenného štandardu tak, ako to predpokladá vzorník možno totiž dosiahnuť len prostredníctvom  optimálneho rastu mláďat,  ktorý sa začína už počas plnohodnotného intrauterinného vývoja ako aj následnej a dlhej laktácie.  Produkcia králikov z  extenzívnych chovov je zvyčajne sezónna, zameraná na odchov 2 - 3 vrhov a realizuje sa
väčšinou počas vegetačného obdobia t.j. od jari do jesene.

b)  polointenzívne  chovy  využívajú  modernejšie technologické prvky (napr. roštové podlahy,  automatické napájanie). V kŕmnej dávke prevažuje koncentrované krmivo (jadro, granulované zmesi) a reprodukcia  je intenzívnejšia  (4  - 5  vrhov za  rok na  1 samicu).   Genotypová  skladba   pozostáva  buď   z niektorých čistokrvných  plemien strednej  hmotnosti (novozélandský biely, kalifornský,  nitriansky)  alebo  z  ich  krížencov.  V mnohých z týchto  chovov  sa  realizuje  reprodukcia  počas celého roka (v  prípade  uteplených   chovných  priestorov).  Väčšina  však produkuje  sezónne  so  skorým   jarným  začiatkom  a neskorým jesenným ukončením reprodukcie.

c) intenzívne  (farmové) chovy sú  budované s cieľom  maximálne využívať  reprodukčné, rastové,  výkrmové a  jatočné vlastnosti špecializovaných   brojlerových   línií   králikov.  Celokovové roštové  ustajňovacie klietky  sú umiestnené  v chovných halách a umožňujú  celosezónne vysokú  produkciu. Systémy  reprodukcie predpokladajú  priemerne 6  - 7  vrhov na  jednu samicu za rok. Intenzívna  výživa špeciálnymi  granulovanými zmesami  skracuje dobu výkrmu brojlerov na 75 - 80 dní.

Podľa účelového zamerania možno chovy králikov rozdeliť na:

a)  chovy  so  samozásobiteľskou  funkciou  pre  produkciu mäsa a koží.  Veľkosť   takéhoto  chovu  t.j.   početnosť  chovaných zvierat,  je  podmienená  priemernou  spotrebou králičieho mäsa v rodine chovateľa a jeho krmovinovými zdrojmi.

b) chovy orientované na  čiastočné samozásobenie mäsom a predaj nadprodukcie.    Veľkosť   chovu    je   obyčajne    limitovaná priestorovými a krmovinovými možnosťami chovateľa.

c)  chovy  čistokrvných  plemien  králikov  predstavujú vyspelú formu  šľachtiteľskej  práce,  ktorá  je  vykonávaná na základe postupov selekcie podľa kritérií uvedených v jednotnom vzorníku plemien a  zásad predpísanej registrácie  zvierat. Vyššie formy chovov sú plemenné, kmeňové,  regeneračné a výskumné. Majitelia týchto  chovov  sú  skúsení  chovatelia  udržiavajúci  genofond plemien na  vysokej úrovni. Celú  činnosť riadi Slovenský  zväz chovateľov  prostredníctvom   Ústrednej  odbornej  králikárskej komisie.  Čistokrvné  (plemenné)   zvieratá  sa  evidujú  podľa registračného    poriadku,     ktorý    umožňuje    jednoznačnú identifikáciu  zvieraťa,  jeho  vek  a  príslušnosť  k určitej chovateľskej úrovni.  Základným stupňom chovateľskej  úrovne je okresná  registrácia,  do  ktorej  sa  zaraďujú  všetky králiky spĺňajúce   plemenné  kritériá.   Pomocou  tetovacích   klieští a čiernej farby  sa do pravého ucha  umiestnia čísla okresu, do ktorého  spadá sídlo  základnej organizácie  SZCH chovateľa. Po čísle  okresu  ešte  nasleduje  poradové  číslo  králika daného plemena  v okresnej  evidencii v  príslušnom kalendárnom  roku. V ľavom uchu sa označia číslice mesiaca a posledná číslica roku narodenia  zvieraťa.  V   rámci  Slovenského  zväzu  chovateľov existuje hierarchia  chovateľskej úrovne, ktorá  sa označuje aj v registrácii  zvierat.  Pokročilejší  chovatelia  sú  zvyčajne členmi chovateľského  klubu  toho  plemena,   na  ktoré   sa špecializujú.  Na Slovensku  v súčasnosti  existuje 17  takýchto klubov,  pričom  v  rámci  niektorých  klubov  sa  tvorila tzv. líniová  plemenitba. Jej  princíp spočíva  v tom,  že výnimočne dobré  časti  exteriéru  určitého  zvieraťa  sa  udržiavajú pre šľachtenie tým, že sa  eviduje všetko potomstvo tohto zvieraťa. Obyčajne  sa na  líniovú plemenitbu  využívajú samce,  ktoré sa podobne ako ich potomstvo  podrobne posudzujú podľa dohodnutých pravidiel (tzv. typizácia).

Ďalším chovateľským  stupňom sú plemenné chovy, ktorých úlohou je chovať najlepšie zvieratá  daného plemena a šľachtiť králiky tak, aby sa približovali k ideálnemu plemennému štandardu.

Prísnejšie  kritériá na  plemenné znaky  a vlastnosti chovaných zvierat  sa  kladú  v  kmeňových  chovoch. Okrem vyššej úrovne  chovateľských  zariadení  sa  v  kmeňových  chovoch požaduje  aj vyššia kvalita exteriéru zvierat.

V  rámci určitého  plemena niekedy treba  pristúpiť ku korekcii niektorých  exteriérových  znakov.   Deje  sa  to  pripárovaním vhodných plemien v chovoch, ktoré sa označujú ako regeneračné.

Chov  králikov má  aj výchovný  charakter, pomocou  neho môžeme
nenásilne viesť deti k uvedomelej ochrane prírody. 

Pri  šľachtení nového  plemena možno  chov, v  ktorom sa  tento plemenársky  proces  uskutočňuje  uznať  za  výskumný pričom sa chovateľovi  (majiteľovi  takéhoto   chovu)  povoľujú  aj  také šľachtiteľské postupy, ktoré v iných typoch chovov nie sú možné (napr.  príbuzenská  plemenitba).  Všetky  typy chovov králikov v rámci SZCH podliehajú pravidelným kontrolám, ktoré organizuje Ústredná králikárska komisia.

d) chovy   laboratórne zabezpečujú   produkciu  zvierat  na experimentálne  účely.  Už  v  minulom  storočí  sa stal králik dôležitým  experimentálnym zvieraťom.  S rozvojom  aplikovaných biologických disciplín (humánna medicína, veterinárna medicína, farmakológia, imunológia) jeho význam ďalej narastal. Na určité experimentálne  účely  za  začali  šľachtiť  špeciálne genotypy (napr. králiky s vysokou  hladinou cholesterolu v krvi, králiky reagujúce na  podávanie tzv. pyrogénnych látok  a pod.) Napriek súčasnej vlne odporu proti používaniu zvierat na pokusy a testy je zrejmé, že králik prispel  k objavu mnohých liečebných metód a postupov.   V  záujme   tvorby  účinnejších   liečiv,  nových chirurgických  postupov  či  liečebných  režimov  je nevyhnutné takéto zvieratá naďalej využívať. Rozvoj nových genomických postupov v poslednom desaťročí zvýraznil pozíciu králika ako modelového zvieraťa (jednonukleotidové polymorfizmy, molekulárne markery, genómové asociačné štúdie, technológia hybridnej DNA, CRISP-Cas9 atď.). Laboratórne chovy sa obyčajne vyznačujú   zvýšenými   požiadavkami   na   ustajnenie  zvierat a udržiavanie mikroklímy,  kŕmenie, zdravotný stav  a genetické založenie zvierat. Samozrejmým predpokladom existencie takýchto chovov je dodržiavanie predpísaných etických a humánnych zásad pri manipulácii so zvieratami.

     
  Králik farmového typu s odchovom.                                     Mláďatá na hniezde.

e) farmové chovy  zamerané na  produkciu mäsa.  Hlavným cieľom týchto  chovov je  produkcia jatočných  brojlerov s ekonomicky významným   prínosom.   Optimalizáciou   podmienok   prostredia a využívaním  špecializovaných brojlerových  línií králikov  sa  dosahuje vysoká produkcia, ktorá zabezpečuje rentabilitu chovu. Zároveň sa  produkujú rastovo vyrovnané zvieratá, ktoré  sú v chove pod stálou veterinárnou kontrolou.

f)  väčšie  chovy   zamerané  na   produkciu  angorskej  srsti v súčasnosti  u  nás  prakticky  neexistujú  a  chov angorských králikov sa uskutočňuje len v rámci organizovaného chovateľstva prostredníctvom Slovenského zväzu chovateľov.

                                                                                          Brojlerové králiky. 

Po  prechodnom   znížení  záujmu  o   chov  králikov  začiatkom deväťdesiatych  rokov  sa   toto  chovateľské  odvetvie  začalo intenzívne   rozvíjať. V dôsledku nových ekonomických podmienok v druhej polovici prvého desaťročia sa však chov farmových králikov postupne redukoval a v súčasnosti prežíva v obmedzenej forme na niekoľkých malých farmách. Dôkazom   chovateľského  umenia  našich chovateľov   sú  však stále   početné   expozície  králikov  na výstavách a ocenenia získavané na domácich a zahraničných výstavách. Možnosti, ktoré  králikárstvo  poskytuje  v  záujmovej,  podnikateľskej  a spoločenskej oblasti sú však podstatne väčšie. Zostáva veriť, že   presvedčenie  E.   Hreblaya  spred deväťdesiatich rokov o pozitívnych  prínosoch  z  chovu  králikov  sa  bude postupne napĺňať.

(POKRAČOVANIE)

Ján Rafay
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, VÚŽV Nitra, Lužianky
e-mail: jan.rafay@nppc.sk