Ján Rafay ZÁKLADY CHOVU KRÁLIKOV VI.
Vložené 17.10.2020
PLEMENÁ KRÁLIKOV
V skupine malých králikov sú zastúpené plemená s rozpätím živej hmotnosti od 2,5 do 3,5 kg. Okrem rozšírených plemien (malý baran, činčila malá, kuní, strieborný a ruský) sem patria aj menej chované plemená (marburský, rhônsky, perlový a deilanaar). Zdrobnené plemená zastúpené zdrobneným baranom, hermelínom a zdrobneným farebným králikom si v posledných rokoch získavajú čoraz viac chovateľov a sú často chované v bytoch.
Podľa štruktúry srsti sa plemená rozdeľujú na krátkosrsté, dlhosrsté a so zvláštnou štruktúrou srsti.
Krátkosrsté králiky vznikli dedičnou zmenou génov, ktoré kontrolujú rast chlpov vo vlasových folikuloch (vlasových cibuľkách). Normálne pesíky dosahujú dĺžku 3 až 4 cm. Pri krátkosrstých plemenách sa však ich rast zastaví skôr ako dosiahnu dĺžku 2 cm. Rexovitá srsť potom pripomína hustý plyš, kopírujúci tvary tela. Podľa Niehausa boli prvé králiky s takouto mutáciou opísané v roku 1919. O päť rokov neskôr sa rexovité králiky pod názvom kastorex (bobrí kráľ) vystavovali v Paríži. Novinka vyvolala veľkú pozornosť chovateľov a obchodníkov. Joppich uvádza, že v Nemecku sa v roku 1925 kastorexe predávali za niekoľko sto mariek, čo sa rovnalo hodnote jednej dobrej kravy.
Dlhosrsté plemená sú predstavované angorským a líščím králikom. Angorizmus ako dedičná zmena srsti vzniká tak, že chlpy tvoriace podsadovú vrstvu sa predlžujú až na 6 cm. Táto mutácia bola známa už pred 5000 rokmi v Ázii v populáciách tamojších kôz. Názov mutácie je odvodený od mena hlavného mesta a tureckej provincie Angora (dnešná Ankara). Angorské kozy produkovali známu jemnú mohérovú vlnu, ktorá sa používala ako surovina v textilnej výrobe. Neskôr bol termín angora použitý pri opise podobných mutácií pri iných druhoch zvierat. Prvé údaje o angorských králikoch sú známe zo 16. storočia.
Líščie králiky majú na rozdiel od angorských osrstenú hlavu, končatiny a ušnice srsťou s normálnou dĺžkou. Toto plemeno je u nás menej rozšírené, ale napriek tomu možno zvieratá uvidieť na väčších výstavách.
Medzi efektné plemená patria saténové králiky. Ich povrch srsti má zvláštny hodvábny lesk, ktorý je spôsobený jemnými a tenkými podsadovými i pesíkovými chlpmi. Po prvýkrát sa táto srsť opísala v roku 1934 pri plemene havana v USA.
Popri chovoch zameraných na šľachtenie králikov podľa predpísaného štandardu existuje samostatná oblasť králikárstva orientovaná na hospodárske využitie zvierat. Okrem produkcie angorskej srsti a rexovitých koží sa v posledných rokoch čoraz významnejšie podieľa na chove králikov aj produkcia zameraná na králičie mäso. V deväťdesiatych rokoch m. st. vznikali farmové chovy, v ktorých sa chovali špecializované línie dosahujúce vysoké reprodukčné, rastové a jatočné ukazovatele úžitkovosti. Pôvod týchto línií je v čistokrvných plemenách strednej a veľkej živej hmotnosti (novozélandský biely, kalifornský, viedenské králiky, belgický obor).
Široké spektrum plemien králikov svedčí o cieľavedomej šľachtiteľskej práci chovateľov, ktorí využívali veľkú vnútrodruhovú variabilitu králika divého, jeho krátky generačný interval (t. j. dobu od narodenia zvieraťa po produkciu jeho potomstva) a vysokú plodnosť. Na Slovensku, ako krajine s bohatými chovateľskými tradíciami, vzniklo niekoľko nových plemien králikov, ktoré sa udržiavajú v súčasných chovoch a sú svedectvom vyspelosti našich chovateľov.
(POKRAČOVANIE)
Ján Rafay, NPPC, VÚŽV Nitra
Fotogaléria:
Malý baran činčilový. Činčila malá.
Rhônsky. Zdrobnený činčilový.
Angorský. Kastorex.
Saténový durínsky. Saténový divosfarbený.