Vtáctvo
Labuť čierna


Na Slovensku je viacero chovateľov, ktorí sa systematicky venujú chovu a rozmnožovaniu vodného vtáctva, okrem iného aj labutí, medzi nimi aj labutí čiernych. Podmienkou chovu labutí je voda, pretože sú od prírody viazané na vodu a tak chovateľ, ktorí sa chce labutiam venovať, by na svojom pozemku mal mať rybníček a ak ho nemá, mal by ho ešte pred príchodom labutí vybudovať. Jazierko pre labute by malo byť minimálne 1 m hlboké a jeho plocha 5 x 5 m.V okolí jazierka treba vysiať trávu a vysadiť okrasné kríky, niektoré tesne pri vode, aby si medzi nimi mohli pripraviť hniezdo.

Labuť čierna Cygnus atratus patrí medzi najobdivovanejšie a v ostatnom čase najčastejšie chované labute. Pochádza z Austrálie a Tasmánie. Žije aj na Novom Zélande, kam však bola dovezená. Jej sfarbenie je úplne čierne, biele sú len ručné a prvé lakťové letky, zobák je červený, na hornom zobáku je pred koncom biely pásik, dúhovka oka je tiež červená. Je to bylinožravec, požiera vodné rastliny a drobné vodné živočíchy, ale tiež sa pasie na mokradiach a lúkach na pobreží.

Samec je väčší a ťažší ako samica a je výbojnejší. Labute čierne žijú v trvalých pároch. Hniezdo si vytvárajú z hromady vodných rastlín, rákosia, vo voliére aj zo slamy. Samica znesie 5 až 6, ale aj viac vajec so sivozelenou škrupinou a sedia na nich striedavo samica aj samec (uvádza sa aj, že len samica). Inkubácia trvá 36 až 40 dní. Mladé labute majú po vyliahnutí sivé páperie. Vzletné sú vo veku 150 až 170 dní. Pohlavne dospievajú vo veku 2 až 3 roky.

Pokiaľ majú možnosť byť na nezamrznutej vodnej hladine, naša zima im neublíži. Pri chove na umelom jazierku, ktorého hladina zamŕza treba labute čierne na noc zatvárať do miestnosti s vysoko nastlanou slamou, aby nedošlo k omrznutiu plávacích blán. Najlepšie je, ak je ku voliére pristavená drevená komôrka o rozmeroch podlahy 2 x 2 m, vysoká tiež 2 m, do ktorej sa vysoko nastelie slama, lístie seno a labute sa do nej na noc uzavrú. Ráno chovateľ rozbije na jazierku ľadovú vrstvu a vypustí labute do voliéry.

Kŕmia sa podobne ako husi, suchým a máčaným obilím, narezanou mladou trávou, žihľavou, lucernou, obilnými šrotmi, v zime postrúhanou repou, mrkvou, sušenou lucernou, sušenou žihlavou, vysušeným chlebom namočeným vo vode, odporúčajú sa aj špeciálne granule pre vodné vtáctvo (Lundi).

Mláďatá sa kŕmia podobne ako dospelé labute rastlinnou potravou, najprv zmesou ovseného a kukuričného šrotu, nadrobno nasekaného zeleného krmiva, živočíšnu zložku poskytne natvrdo uvarené a nastrúhané slepačie vajce alebo chovateľ využije hotovú kŕmnu zmes (Lundi).

Niektoré páry začínajú hniezdiť už v marci, iné neskôr, niektoré až v septembri. Po vysedení sa o mláďatá spoľahlivo starajú. Nejde tu len o vodenie mláďat, ale aj o starostlivosť o ich perie. Mláďatá nemajú spočiatku funkčnú mazovú žľazu a tak na premastenie ich peria využívajú rodičia svoje mazové žľazy. Okrem toho, mláďatá potrebujú každodenný pobyt na vode spojený s plávaním. Bez vody, len na suchu ich odchovať nemožno.

Text a foto Dušan Barlík

Bažant sedlatý

Bažant sedlatý (bažant Swinhoeov) Lophura swinhoii žije v prírode na ostrove Taivan (predtým, od roku 1895 do roku 1945 sa tento ostrov nazýval Formóza). Latinské priezvisko dostal po svojom objaviteľovi Swinhoeovi, anglickom prírodovedcovi, ktorý ho objavil roku 1862.


Bažant sedlatý 1,0..                                                             Bažant sedlatý 0,1.

V prírode patrí k vzácnym druhom. V ľudskej starostlivosti mu však vyhynutie nehrozí, pretože chovatelia bažantov dosahujú každoročne odchovy. Dĺžka samca dosahuje až 80 cm, z čoho pripadá na chvost asi 50 cm. Krátky chochlík na hlave má biely, okružie oka a tvár červenú, hlavu, krk a spodnú časť tela modrú s kovovým leskom. Na hornom chrbte má veľkú bielu škvrnu (sedlo), biele sú aj dve prostredné predĺžené chvostové perá, ostatné perá v choste sú modré, ramená fialovočervené, krovky krídel sú čierne so zeleným leskom na okraji každého pera. Beháky sú červené s dlhými ostrohami. Mladé samce preperujú do šatu dospelých v nasledujúcom roku. Dĺžka samice je asi 50 cm, sfarbenie na velom tele je hnedožlté so svetlými škvrnami s čiernou obrubou. Prostredné chvostové perá sú hnedé, svetlohnedé s čiernym pásikovaním, krajné perá sú ryšavo hnedé. Okružie oka a beháky sú červené.

Samica znáša 6 až 12 vajec krémovej až červenkastej farby. Dĺžka inkubácie je 25 dní.

Nesporne patrí k najkrajším bažantom. Voči zime je odolný,  pohlavne dospieva niekedy už v druhom roku života. Chová sa v pároch.

Štefan Šulák chová tieto bažanty vo voliérach 2,5 m širokých, 2,5 m vysokých a 4 m hlbokých. Voliéra je celá zastrešená, aby v nej bolo sucho. V našich klimatických podmienkach sa cítia dobre a dobre znášajú aj naše zimy. Aj keď sa traduje, že hniezdia ľahko, neplatí to v každom prípade. Krátko po vianočných sviatkoch prinesie od známych a susedov vianočné stromčeky, borovice a umiestni ich do voliér. Takáto “hniezdna kulisa” samičke bažanta vyhovuje a pod konármi borovice si pripraví hniezdo, do ktorého potom znáša vajíčka. Mal dobrý pár, ktorý mu hniezdil každoročne. Sliepka zniesla väčšinou 5 vajec, nikdy však na ne sama nezasadla. Vajcia inkuboval v liahni a až posledných 5 dní pred vyliahnutím podložil vajcia kvočke kury domácej na doliahnutie. Tým, že sa vyliahli pod kvočkou, kvočka ich riadne prijala, zahrievala ich, naučila prijímať potravu a vodila ich. Ako to už býva, čo je dobré, toho nebýva veľa a často chovateľ príde o to najlepšie. Samička bažanta sedlatého uhynula. Podarilo sa mu v Česku získať druhú, má ju už tri roky, ale zatiaľ nezniesla ani jedno vajce. So znáškou začínajú samičky bažanta leského v apríli.

Dospelé bažanty kŕmi prevažne rastlinnou potravou, dostávajú zelené krmivo, v zime do mäkkej miešanky z ovocia a zeleniny pridáva sušenú žihľavu, dvakrát v týždni cibuľu rozkrojenú na polovice, posekaný cesnak, z obilnín pšenicou, koncom jesene ich prípravuje na zimnné obdobie prídavkami kukurice a slnečnice.

Mláďatá kŕmi zmesou pre bažanty, prvé tri týždne sypkou, potom granulovanou. Od tretieho dňa veku mláďat pridáva do sypkej zmesi strúhanú mrkvu, jablká a mladú nadrobno posekanú zelenú žihľavu. Mláďatá obrúčkuje obrúčkami o vnútornom priemere 15 mm.

Text a foto Dušan Barlík

Chov papagájov horských

Papagáj horský Polytelis anthopeplus žije v Austrálii v dvoch poddruhoch,

Polytelis anthopeplus anthopeplus (juhovýchodná Austrália)a Polytelis anthopeplus westralis (juh Západnej Austrálie).Je 40 cm resp. 38 cm dlhý a jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 150 až 200 g.

Papagáje horské 1,1, samček vľavo. (2)                              Papagáje horské, mláďatá v deň obrúčkovania. (3)

Rozlíšenie pohlavia pri dospelých vtákoch je ľahké, samček je celkove žltejší. Samička má tie isté partie tela sfarbené viac do zelena (olivovozelené. Mláďatá sú sfarbením podobné samičke. Do šatu dospelých preperia až v nasledujúcom roku po vyliahnutí, vo veku 12 až 18 mesiacov. Vtedy už podľa sfarbenia možno rozlíšiť pohlavie. Samčeky sa už skôr začínajú prejavovať pospevavaním, samček býva robustnejší ako samička, má hlavu zaoblenejšiu, kým samička má temeno hlavy ploché. Domnievam sa, že takto možno posúdiť len jedince z rovnakého vrhu. Ak je chovateľovi predstavený len jeden jedinec bez možnosti porovnania, tento rozdiel nie je pozorovateľný.

Odporúča sa poskytnúť týmto vtákom voliéru aspoň 4 m dlhú, lepšie však až 6 až 8 metrov dlhú, o šírke min. 1 m. Ako iné austrálske papagáje, aj horské možno úspešne chovať a odchovávať aj v menších voliérach. Jozef Vlado ich chová v záhradných voliérach o dĺžke 220 cm, výške 200 cm a šírke 85 cm, bez vnútorného záletového priestoru. Naše zimné obdobie znášajú dobre, v čase najväčšej nepohody natiahne na voliéry kryt z priehľadnej polyetylénovej fólie. Na hniezdenie im poskytuje búdky o základni 25 x 25 cm. Jeden pár má búdku vysokú 85 cm a druhý až 110 cm. Podľa jeho skúsenosti, z vyšších búdok vyletia mláďatá neskôr a sú telesne vyspelejšie. Sediaca samička sa vo vysokej búdke cíti bezpečne a spoľahlivo sedí.

Ing. Roman Obložinský chová a ochováva tieto papagáje v záhradnej voliére o rozmeroch 300 x 200 x 80 cm (d x v x š), zhora a z bokov krytej. Podľa jeho skúseností je odolný a ochladenie počas zimného obdobia dobre znáša. Pred začiatkom chovnej sezóny ich odčervuje. S hniezdením začína jeho pár začiatkom apríla. Chovateľ vtáky stimuluje na hniezdenie podávaním naklíčenej slnečnice, pšenice a vajcovou miešankou už šesť týždňov až dva mesiace pred očakávaným hniezdením.

Kŕmi zmesou suchých semien zostavenou z viacerých odrôd prosa vrátane senegalského v klasoch, lesknice, nahého ovsa, semien kardi, pohánky, semenca a pásikavej slnečnice, ale aj pšenice a jačmeňa. Z naklíčených semien je vynikajúca slnečnica a pšenica, obľubujú nedozreté klasy senegalského prosa, pšenicu a kukuricu v mliečnej zrelosti. Ako všetky austrálske papagáje majú rady nedozreté semená pastierskej kapsičky, nedozreté ale aj suché semená tráv. Prijímajú najrôznejšiu zeleninu, mrkvu, hlávkový šalát, pekinskú kapustu, špenát, ale tiež lucernu, púpavu aj s kvetmi či semenami a mladú trávu, z ovocia predovšetkým jablká. Nutne potrebujú konáre ovocných stromov, vŕby, agátu a bazy čiernej na ohryz, časti čerstvých listov konzumujú, podobne aj kôru, okrem doplnku potravy je pre ne ohrýzanie konárov potrebným každodenným zamestnaním.

Michal Fazekaš sa venuje najmä chovu agapornisov, ale papagáje horské ho zaujali a pred dvoma rokmi si ich obstaral. Jeho nepríbuzný trojročný pár v tomto roku zahniezdil. Samička zniesla 4 oplodnené vajíčka, na ktorých sedela len asi 14 dní. Podľa chovateľa, vtáky niečo vyrušilo, nasledkom čoho samička znášku opustila. Papagáje horské kŕmi zmesou slnečnice, ovsa a prosa. Dáva im konáre na ohryz. Naklíčené semená nepodáva vôbec, a to ani agapornisom, pričom výsledky jeho odchovov sú pri agapornisoch veľmi dobré. Vajcovú miešanku robí z varených vajec, strúhanej karotky a cvikly. Jeho voliéra s papagájmi horskými má rozmery 200 x 150 x 220 cm (d x š x v), búdka je z prírodného kmeňa o vnútornom priemere 25 cm, vysoká 45 cm, vletový otvor majú vyhryzený do nepravidelného priemeru asi 10 cm. Vo voliére robia papagájom horským spoločnosť japonské prepelice.

Suchú vajcovú zmes majú počas odchovu mláďat k dispozícii ad libitum, tiež senegalské proso, denne aj vajcovú miešanku z natvrdo uvarených vajec, strúhanej mrkvy a cvikly.

Mojim papagájom horským pridávam do vajcovej miešanky, tak ako ostatným papagájom, múčku zo sušenej žihľavy, celeru alebo petržlenu. Múčka príjme časť vlhkosti nastrúhaného vajca a ak treba, znížim ešte vlhkosť miešanky strúhankou z bieleho pečiva tak, aby bola sypká.

Pokiaľ ide o napájanie, grit, vitamínové a minerálne prípravky, platí o ich podávaní papagájom horským to isté, čo pre ostatné papagáje. Najmä čistá voda na pitie je najdôležitejším predpokladom ich dobrého zdravia. Keď si navyknú, majú rady aj postrekovanie  rozprašovačom.

Obrúčkujú sa 6,5 mm obrúčkami.

Záver:

- Vtáky možno prezimovať v celoročných nevykurovaných voliérach, ale aj v chránených záhradných voliérach.

- Vzájomná sympatia oboch partnerov často rozhoduje o úspešnom odchove potomstva. Preto je najlepšie zostaviť páry už v prvm roku ich veku, a to i za cenu využitia metódy DNA na určenie pohlavia.

- Ak sú vtáky krotké, šanca na úspešné zahniezdenie je väčšia.

- Minimálna veľkosť voliéry: 200 x 100x 200 cm (d x š x v).

- Veľkosť búdky: kmeňová o vnútornom priemere 25 cm, 45 až 50 cm vysoká. V lepšom hygienickom stave sa dajú udržiavať búdky z dosiek, pričom vyhovujú rozmery základne 25 x 25 cm a výška 50 až 60 cm, priemer vletového otvoru 8 až 10 cm. Niektorí chovatelia používajú búdky vysoké až 100 cm. Výstelku búdky môže byť z navlhčených hoblín a kúskov strúchniveného dreva. Získame ho tak, že konce strúchniveného kmeňa odrežeme (kvôli možnému predchádzajúcemu kontaktu s divožijúcim vtáctvom) a využívame len vnútornú nedoknutú časť.

- Kŕmenie: čím pestrejšie, proso, senegalské proso, lesknica, lúpaný ovos, pohánka (dobre prijímajú aj naklíčenú) malé množstvo slnečnice (predíde sa tak stučneniu samcov), v čase prípravy na hniezdenie naklíčená pšenica, slnečnica, pohánka, v čase dozrievania kukurice kukurica v mliečnej zrelosti, veľa ovocia, zeleniny, vňať cesnaku, póru a cibule nadrobno narezaná, zelené krmivo – púpava, kuračka, sušené byliny do vajcovej miešanky – zelerová vňať, žihľava, čerstvé konáriky vŕby na ohryz.

- Grit: je bezpodmienečne dôležité, aby ho mali v klietke či voliére neustále k dispozícii. Vhodné je pridať doňho ako zdroj vápnika nadrobno rozdrvené vajcové škrupiny.

- Voda: podávať v denne vymytých napájačkách

- Pohlavne dospievajú skoro, pretože sa docielili odchovy aj od jednoročných vtákov. Spoľahlivo údajne hniezdia páry, v ktorých je samička staršia.

- Začiatok hniezdenia: podľa počasia a teploty ovzdušia koncom apríla až v máji.

- Znáška: 4 – 5 (3 – 7) vajec, ktoré inkubuje samička sama.

- Dĺžka inkubácie: 21 dní (20- 22 dní). Samička zostane na vajíčkach sedieť po znesení druhého až tretieho vajíčka. Počas inkubácie ju samček v búdke kŕmi.

- Mláďatá sú po vyliahnutí pokryté bielym páperím. Búdku opustia vo veku 35 až 42 dní. V opatere rodičov ich treba ponechať ešte ďalšie tri až štyri týždne, až do úplnej samostatnosti. Zvyčajne hniezdia len raz za rok.

- Spočiatku kŕmi mláďatá len samica a odovzdáva mláďatám časť krmiva, ktorým ju nakŕmil samček. Keď mláďatám začína rásť obrysové perie zúčastňuje sa na kŕmení aj samec.

- Ak by vtáky chceli prikročiť k ďalšiemu hniezdeniu, čo je veľká zriedkavosť, treba mláďatá premiestniť.

- Priemerná dĺžka života: ako pri ostatných dvoch druhoch rodu Polytelis, 15rokov. Plodnosť si udržujú pri správnej opatere do vysokého veku.

Text a foto Dušan Barlík